All posts by Casopis KVALITA

19feb/18
Trendy v potravinářství a v certifikacích potravinářských standardů

Trendy v potravinářství a v certifikacích potravinářských standardů


Jaroslav Miarko Fluxa
Lloyd´s Register Quality Assurance
Lead Assessor

resumé
V potravinářství je všeobecným trendem poslední doby zaměření na ekologický a odpovědný přístup k potravinovému byznysu. Na straně producentů i konzumentů roste zájem o původ a kvalitu potravin, efektivitu využívání vody a zdrojů, „potravinové kilometry“, životní podmínky hospodářských zvířat, transparentnost značení na etiketách, nutriční hodnotu, férovost obchodu a pracovních podmínek dělníků a zaměstnanců. Spotřebitel chce znát příběh svého jídla – odkud pochází, kdo a za jakých podmínek ho vypěstoval či vyrobil a čím vším muselo projít, než dorazilo na jeho talíř. Jídlo už dávno není jen životní nutností. Stalo se zábavou i životním stylem, ale také mocným nástrojem, jak ovlivňovat svět okolo nás – pozitivně či negativně. Snižuje se přídavek aditiv, využívají se tradiční domácí receptury a zapomenuté suroviny, zavádějí se environmentálně šetrné postupy, podporuje se „Fair Trade“. Upřednostňování kvalitních, přírodních, ideálně ekologicky vypěstovaných ingrediencí, které vynikají čerstvostí, chutí a vysokou nutriční hodnotou, je rovněž velkým trendem, který je stále na vzestupu.

Méně aromat a barviv a návrat k tradičním potravinám

Odklon od nezdravých potravin a zaměření na prospěšné potraviny (přírodní a v souladu s dobrým životním prostředím) se stále více projevuje v tom, že výrobci používají v recepturách méně umělých barviv, konzervačních prostředků a aromat. Je zde snaha, aby seznam složek uvedený na obalu potravin byl co nejkratší a nejsrozumitelnější a aby se průmyslové výrobky stále více podobaly produktům připraveným doma. S tímto trendem souvisí i návrat k tradičním pokrmům a k již zapomenutým složkám stravy. Tak např. opět nabývají na významu obiloviny jako amarant, quinoa, proso a kamut, a to i proto, že jsou bezlepkové.

Zelenina jako hlavní jídlo a rostlinné napodobeniny masa

Maso pomalu ale jistě přestává být ingrediencí, kolem které se točí celé menu, a vegetariánská či dokonce veganská jídla už dávno nejsou nahlížena jako něco neplnohodnotného nebo jako pouhá příloha. Zelenina se začíná těšit čím dál většímu uznání a pozornosti. V mnohých restauracích ti nejlepší šéfkuchaři dokazují, že například tak obyčejná ingredience, jakou je řepa nebo celer, může být hlavní hvězdou menu a navíc tak, že hosta ani nenapadne, že byl jeho gastronomický zážitek o něco ochuzen. Mnohem větší pozornost je také věnována tradičním a dávno zapomenutým odrůdám. Snižování konzumace masa jde naproti další zajímavý trend – obrovský boom rostlinných napodobenin masa všech druhů a chutí. Potravinářský průmysl je v tomto směru neskutečně vynalézavý a dnešní sofistikované metody jsou schopny vytvořit opravdové zázraky, které jsou od skutečného masa téměř k nerozeznání.

Fair Trade

Fair Trade je alternativní – spravedlivější přístup ke konvenčnímu mezinárodnímu obchodu, který klade důraz na sociální a ekologický rozměr výroby a obchodu. Jeho cílem je dát šanci lidem z rozvojových zemích vymanit se vlastními silami z bludného kruhu bídy a žít důstojný život. Prostředkem k tomu má být především poskytování férových obchodních podmínek pro zapojené výrobce a informováním spotřebitelů o situaci výrobců a jejich zaměstnanců v rozvojových zemích. Na užívání známky Fair Trade dohlíží certifikační a kontrolní asociace Fairtrade Labelling Organizations (FLO).

Superpotraviny

Každý rok jsme bombardováni a zahlcováni řadou nových superpotravin, které slibují zázračné účinky pro naše vlasy i kůži, a dokonce i míry v pase. Nebudu je zde vyjmenovávat – každý určitě o superpotravinách slyšel a neustále se objevují další. Podle Oxford English Dictionary jde o „výživově bohatou potravinu, která je považovaná za zvláště prospěšnou pro zdraví, tělesnou a duševní pohodu“, Webster‘s Dictionary je vymezuje jako „zvláště výživově bohatou potravinu, plnou vitamínů, minerálů, vlákniny, antioxidantů a/nebo živin rostlinného původu“.

Snižování uhlíkové stopy

Do centra zájmu výrobců i spotřebitelů se stále ve větší míře dostává „uhlíková stopa“ – nástroj k měření dopadů lidských aktivit na životní prostředí vyjadřovaný v ekvivalentech oxidu uhličitého CO2. Cílem je vyrábět produkty s nízkou energetickou náročností a technologiemi v souladu se zájmem o zachování životního prostředí. S tímto cílem souvisí zkracování tzv. potravinových kilometrů, tj. vzdáleností, které potravina urazí z místa svého původu do místa spotřeby, tzn. upřednostňování místních potravin a surovin.

Trendy v potravinářství a v certifikacích potravinářských standardů

Lokální potraviny

Trend lokálnosti se i nadále těší velké oblibě. Zelenina od farmáře odvedle, či vlastnoručně vypěstované bylinky nejen na balkonech v domácnostech, ale také na střechách restaurací nebo třeba hydroponickou cestou v uzavřených prostorách. V tomto duchu se nese i koncept „farm-to-table“, který eliminuje články v dodavatelském řetězci a snaží se v ideálním případě o přímý nákup z farmy rovnou k zákazníkovi. Velkým trendem zůstávají farmářské trhy ve městech.

Jak se výše uvedené spotřebitelské trendy promítají do vývoje standardů certifikačních schémat v potravinářství?

Autenticita a falšování potravin

Většina výše zmíněných potravin může být falšována: jak běžný konzument pozná, že zelenina z farmářského trhu pochází z lokální farmy a ne ze supermarketu nebo zda zakoupený párek obsahuje skutečně maso, které je deklarované na obale? Jak poznáme, že superpotraviny (zejména ty exotičtější) jsou skutečně tím, čím se zdají být?

S případy falšování potravin se můžeme setkat od doby, kdy začaly být vyráběny za účelem prodeje. Zmínky o falšování a trestech pro nepoctivé výrobce a obchodníky se nacházejí v řadě historických textů. Současně s postupy klamání se vyvíjely také metody detekce falšování. V principu se postupy falšování zásadně nemění, příklady popsané v historických pramenech jsou podobné dnešním, objevují se však nové případy, které obvykle vycházejí ze změn legislativy a z dostupnosti a změn cen surovin a produktů na trhu. Nejznámějším příkladem falšování v České republice je přídavek metanolu do lihovin nebo záměna etanolu za metanol, přičemž poslední z případů měl dokonce rozsáhlé dopady na život a zdraví konzumentů s doživotními následky.

Včlenění požadavků prevence falšování potravin do certifikačních schémat je reakcí na skandály s falšováním potravin v posledních letech. Informace o problémech s bezpečností či pravostí potravin se rychle šíří prostřednictvím elektronických sdělovacích prostředků a spotřebitelé poté nedůvěřují některým potravinám, výrobcům či obchodům, což vede k poklesu prodejů. To znamená velké ztráty pro výrobce a to nejen konkrétní podvodníky, ale mnohdy pro celý daný segment včetně poctivých výrobců a následně i pro obchod.

Falšování potravin můžeme dělit do různých oblastí, souvisejících s typem falšování (zdroj SSAFE): chybné označení (doby spotřeby, původ apod.), ředění (přidání levnější varianty nebo vody), zakrývání, skrývání (použití látky maskující vady produktu), padělání (falešné kopie značkové potraviny), nahrazení (minerální olej za rostlinný, technický líh za destilát), neschválené změny (použití melaminu do mléka, neschválená barviva), stínová ekonomika (nekolkované, nelicencované produkty, pašování na jiné trhy). Cílem hodnocení rizika falšování potravin je zvýšit připravenost a snaha zabránit aktivitám, směřujícím k poškození nebo k pozměnění potravin nebo alespoň zvýšit pravděpodobnost odhalení takových činností. Pro toto hodnocení se doporučuje používat princip: “Mysli jako kriminálník”. Prevence před úmyslnou kontaminací produktu se proto stala součástí potravinářských standardů (aktuální stav):

  • v nové verzi (4) standardu FSSC 22000 je součástí kapitoly Food defense (obrana potravin), ve které je požadováno zhodnocení rizika hrozeb, zavedení preventivních opatření a každoroční revize plánu obrany potravin. Auditovat se bude od 1.1.2018,
  • BRC v7: v kapitole 5.4 Autenticita produktu,
  • IFS v6: zatím jen základní požadavek článku 5.6.8, bude zahrnuto do nové verze.

Obrana potravin

Obranou potravin se myslí obrana před záměrnou kontaminací potravin. Požadavek prevence před úmyslnou kontaminací produktu vznikl v souvislosti s vlnou terorismu a případy vydírání výrobců za účelem finančního zisku. Zdrojem záměrné kontaminace může být:

  • sabotáž (nespokojený zaměstnanec, který se chce pomstít zaměstnavateli či konkurence, která chce poškodit dobré jméno jiného výrobce),
  • vandalismus,
  • terorismus.

Požadavky prevence před úmyslnou kontaminací produktu jsou součástí v potravinářských standardů:

  • BRC v7: v kapitole 4.2 Bezpečnost,
  • FSSC v4: nová kapitola, auditovat se bude od 1.1.2018 (nyní je v ISO 22001, v kapitole 18),
  • IFS v6: v kapitole 6 Obrana potravin.

Neohlášené audity

Ruku v ruce s těmito požadavky vznikl i požadavek na neohlášené audity, kdy se auditor neohlášeně „zjeví“ ve dveřích potravinářského podniku s tím, že jde auditovat. Účast v programu neohlášených auditů je dobrovolná, ale jakmile je zvolena, musí být auditor vpuštěn do závodu. Tento program umožnuje podnikům prezentovat svou připravenost absolvovat audit kdykoli, protože jejich systém bezpečnosti potravin je funkční. Systém neohlášených auditů je zaměřen na posouzení programů nezbytných předpokladů (hygieny) a jejich dodržování v každodenní práci.

Shrnutí hlavních trendů v oblasti certifikací potravinářských standardů:

1) Nová verze certifikačního schématu FSSC, publikovaná v r. 2016, byla letos aktualizována verzí 4.1, podle které se bude auditovat od 1.1.2018. Klíčové změny:

  • provádění neohlášených auditů, (alespoň jeden za 3 roky bude povinný),
  • zavedení kritických neshod,
  • požadována prevence před úmyslnou kontaminací produktu a falšováním potravin,
  • zavedeny standardizované zprávy z auditu,
  • programy předběžných předpokladů musí být schváleny,
  • pro krmiva bude program předběžných předpokladů PAS222 nahrazen novou normou ISO/TS 22002-6,
  • v oblasti přepravy a skladování, stravovacích služeb/cateringu a maloobchodu/velkoobchodu,
  • byly změněny Dodatečné požadavky,
  • není možné certifikovat společnost, která během auditu nevyrábí, tzn. auditor musí vidět výrobu v běhu.

Standard FSSC je volně ke stažení na webových stránkách FSSC.

2) Připravuje se nová verze IFS, která by měla být vydána v roce 2018. Navrhované změny:

  • větší zaměření na inspekci závodu a menší důraz na revizi dokumentace,
  • budou revidovány doby auditu a Product and Technological Scopes,
  • potřeba zlepšení požadavků na prevenci falšování potravin a rozšíření požadavků na obaly včetně zvýšení dohledu na ochranu etiket (obalů) privátních značek,
  • zjednodušení požadavků na obranu a vybavení závodu,
  • Bude revidován stávající dotazník auditu.

3) Rostoucí důraz na prevenci falšování potravin (food fraud) a na obranu potravin.

4) Neohlášené audity.

15feb/18
Značka kvality ŽIVOTNOST PLUS

Značka kvality ŽIVOTNOST PLUS


Libor Dupal
Sdružení českých spotřebitelů
předseda správní rady

Viktor Vodička
Sdružení českých spotřebitelů
ředitel

V červenci tohoto roku byla do Programu Česká kvalita přijata nová značka Životnost Plus. Značku uděluje Sdružení českých spotřebitelů. Je přiznávána výrobkům, pro které výrobce deklaruje životnost, která je přiměřená reálným očekáváním spotřebitele.

Na výrobku (rozumí se na jeho obalu, ale také v reklamě apod.) nachází spotřebitel řadu informací, které mu mají pomoci v orientaci při výběru ke koupi. Mnohé jsou povinné, ale jinak je na výrobci, jakými dalšími sděleními chce kupujícího přesvědčit, že právě jeho výrobek stojí za zakoupení a spotřebování.

Takových nepovinných sdělení najdeme na výrobku mnoho, často se v nich dokonce ztrácíme. Přesto si dovolíme tvrdit, že jedna z informací (a možná nejdůležitějších? – posuďte sami) je poněkud „nedostatková“: s výrobky, které spadají do kategorie nepotravinářských produktů, totiž obvykle nedostáváme žádnou „přímou“ informaci o jejich trvanlivosti, životnosti, délce životního cyklu. Spotřebitel tak často nakupuje případně i velmi drahý produkt, aniž by takovou informaci dostal. Sdružení českých spotřebitelů (SČS) s partnery si toto uvědomuje a přináší nástroj, který by měl diskusi k životnosti výrobku oživit, a hlavně motivovat výrobce a poskytovatele služeb k poskytování takovýchto informací. Tímto nástrojem je nová značka, uvedená na trh v závěru roku 2016 – ŽIVOTNOST PLUS.

Co je to životnost výrobku?

Nejdříve si připomeňme, co je to jakost/kvalita. Tou běžně rozumíme souhrn znaků, kterými charakterizujeme vlastnosti daného výrobku za účelem splnění požadavků zákazníka či konečného spotřebitele. Tyto znaky zahrnují technicko-funkční parametry (výkon, produktivita, rychlost, přesnost, účinnost, rozměry, materiál,…), dále např. bezpečnost, ekologičnost, ergonomičnost a další – a také spolehlivost. Z tohoto výčtu nás nyní zaujme právě spolehlivost. Ta zahrnuje bezporuchovost (= doba bezporuchového provozu), udržovatelnost (= doba na údržbu, náklady na údržbu, pracnost údržby atd.) a další, ale pro nás zejména životnost, tj. délku technického života.

Životnost je jedním ze zásadních rysů spolehlivosti výrobku. Charakterizuje kvalitativní vlastnost předmětu, která označuje, jak dlouho si předmět udrží své původní nebo téměř původní vlastnosti – tedy svoji kvalitu.

Jak se životnost výrobku měří, určuje?

Životnost se měří většinou v jednotkách času nebo v počtech opakování (cyklech používání). V jednotce času se uvádí například životnost domácího spotřebiče. Na počty opakování se měří například životnost nabíjecí baterie – akumulátoru, kde výrobce udává, kolikrát baterii můžeme nabít, než se významně negativně změní její vlastnosti.

Věc ale není jednoduchá, jak snadno pochopíme: je jistě rozdíl, jestli například rychlovarnou konvici použijeme doma denně pětkrát, anebo v ní vaříme vodu na „kafe“ v kiosku, a tedy prakticky nepřetržitě. Naším cílem je aplikovat životnost pro výrobky „spotřebitelské“, nikoliv pro ty, které jsou používány při podnikatelské činnosti. Tam totiž mohou být využívány v mnohem náročnější a intenzivnější míře a zátěži, a tedy samozřejmě s kratší životností, anebo musí být vyrobené pro takovou zátěž, za tomu odpovídající cenu.

Co je to značka kvality ŽIVOTNOST PLUS?

Značka kvality ŽIVOTNOST PLUS (dále také jen značka) je – obecně bezúplatně – udělována za výrobek, pro který výrobce deklaruje životnost v jednotce času anebo v cyklech používání, která je přiměřená reálným očekáváním spotřebitele. V určitých případech může být udělena také za službu (viz dále). Značka není garancí životnosti, ale oceněním, že výrobce životnosti výrobku věnuje pozornost a životnost deklaruje.

Co může být oceněno značkou kvality ŽIVOTNOST PLUS?

Značka je určena jen pro nepotravinové výrobky určené prioritně pro konečného spotřebitele (spotřební zboží). Přiznává se výrobkům, u kterých lze předpokládat spotřebitelské očekávání na víceletou či i mnohaletou životnost, např. u větších domácích spotřebičů (tzv. bílá elektrotechnika), nábytku, automobilů; naopak není předpoklad oceňování malé elektrotechniky (např. již zmíněné varné konvice) či hraček. Značka může být udělena také za službu, pokud je výstupem výrobek k užívání spotřebitelem (nábytek na zakázku, zubní implantát).

Značku může získat jednotlivý výrobek, skupina výrobků anebo výrobce (pokud dodává na trh celou produkci či její podstatnou část, jež splňují podmínky pro udělení značky).

Na základě jakých kritérií je přiznána značka kvality ŽIVOTNOST PLUS?

Kritéria pro udělení značky vyvinulo SČS, které je správcem značky; v celém procesu byl vývoj konzultován s více partnery projektu, zejména s Hospodářskou komorou ČR. Základní kritéria pro výběr a udělení značky jsou čtyři:

  • Deklarovaná životnost, a sice formou přímé deklarace v jednotce času nebo v cyklech používání anebo náhradním vyjádřením (např. prodloužená „záruka“ za vady). Výchozím limitem pro udání životnosti je sedm let, pro prodlouženou „záruku“ za vady pět let, ale podle charakteru výrobku může být pro daný sektor odsouhlasena hodnotitelskou komisí jiná doba; pro cykly používání se vždy vychází z individuálního posouzení.
  • Srozumitelnost a transparentnost podmínek deklarované životnosti.
  • Související informace výrobce o výrobku, např. dobrovolné značky kvality.
  • Pohled a názory spotřebitele, např. na postavení výrobce na trhu (dlouhodobost působení, dosažená kredibilita, inovace), dostupné názory spotřebitelů na výrobek (zejména ve vztahu k životnosti a dalším znakům kvality – srovnávací aplikace, on-line diskusní platformy atd.).

Vyhodnocení splnění kritérií provádí nezávislá hodnotitelská komise. Tato komise rovněž schvaluje sektorové metodické postupy včetně specifických kritérií pro danou skupinu výrobků, pokud nestačí obecná kritéria a postupy.

Kdo navrhuje výrobky pro přiznání značky kvality ŽIVOTNOST PLUS a jakým mechanismem je ocenění přiznáváno?

Výrobky navrhují na ocenění především samotní spotřebitelé prostřednictvím webových stránek, dále pracovníci a aktivisté SČS a partnerů projektu, včetně profesních svazů, Hospodářské komory ČR atd. I samotný výrobce může projevit o značku zájem.

Vyhodnocení provádí hodnotitelská komise, která je složená ze zástupců spotřebitelů a zainteresovaných stran (profesní svazy, akademická sféra atd.), a to na základě stanovených kritérií.

Informace o tom, že výrobku byla přiznána značka, je uveřejněna na webových stránkách SČS.

O této skutečnosti jsou informována média a také, samozřejmě, držitel ocenění za daný výrobek.

Výrobce tedy o udělení značky nežádá, ocenění ho nestojí žádné poplatky a o přiznání značky je pouze ex post informován. Pokud by však držitel ocenění chtěl dále značku komerčně využít – v informacích na výrobku, ve svých propagačních materiálech apod., licence je mu udělována smluvně, za roční poplatek.

Součástí režimu udělení a držení značky je aktivní sledování správcem značky a partnery, zda se nezměnily podmínky, za kterých byla značka přiznána (např. zda se nezměnila deklarovaná životnost, zda se nezhoršily související informace k deklarované životnosti atd.). Správce značky vyhodnocuje spokojenost spotřebitelů s oceněným výrobkem pomocí webové aplikace.

Informace ke značce a oceněným výrobkům

Pro prezentaci značky a výrobků, kterým byla přiznána, je otevřena již výše uvedená doména www.zivotnost-plus.cz. Na uvedených stránkách najdete i přehled dosud oceněných výrobků a služeb.

Závěrem

Uvědomujeme si, že technika a technologie jdou dopředu takovým tempem, že zastarávání výrobků je již z tohoto důvodu rychlejší, než bylo naše očekávání na životnost někdy před 30 lety. Jeví se, že i některé regulativní požadavky či jiné trendy způsobily, že přijaté (a vynucené) materiálové či technologické úpravy s pozitivním dopadem na udržitelnost prostředí mohly zároveň vést ke zkracování životnosti. V současnosti se ale právě ze strany sílících požadavků na udržitelnost prostředí – např. v rámci oběhové ekonomiky – projevují silné tlaky řešit problematickou stránku často nedostatečné životnosti výrobků. Právě ta totiž představuje zjevně zátěž pro udržitelnost prostředí. Ale je to také značná zátěž ekonomická, zejména pro ekonomicky slabší skupiny společnosti.

Co je velmi důležité, a proto to zvlášť zdůrazňujeme, Sdružení českých spotřebitelů vnímá zavedení nové značky kvality ŽIVOTNOST PLUS jako nástroj samoregulativní, který vždy upřednostňujeme před násilnou regulací. Tato značka má přispět k iniciaci diskuse vedoucí k takové motivaci chování trhu, které by předešlo dalším regulativním opatřením. Je to nástroj, kterým přispíváme k naplňování iniciativ nazývaných oběhové hospodářství.

Značka byla vyvinuta s finanční podporou Ministerstva průmyslu a obchodu.

Sdružení českých spotřebitelů, z. ú., (SČS) si klade za cíl hájit oprávněné zájmy a práva spotřebitelů na vnitřním trhu EU a ČR, přičemž zdůrazňuje preventivní stránku ochrany zájmů spotřebitelů: „Jen poučený spotřebitel se dokáže účinně hájit.“ SČS působí v řadě oblastí s důrazem na rozvíjení odbornosti ve vztahu ke kvalitě a bezpečnosti výrobků včetně potravin, technické normalizaci a standardizaci, kvalitě a bezpečnosti služeb včetně služeb finančního trhu aj.

13feb/18
Roky utekajú, kvalita zostáva

Roky utekajú, kvalita zostáva


Ing. Jozef Grauzeľ, CSc.

Siedmy krížik si v rok 2017 už môže vykazovať aj náš priateľ, spolupracovník, spoluzakladateľ Slovenskej spoločnosti pre kvalitu (SSK), senior member Americkej spoločnosti pre kvalitu, dopisovateľ a člen redakčnej rady nášho časopisu, a naviac poradca, lektor, audítor systémov manažérstva, hodnotiteľ modelov výnimočnosti,…

Tento „grázel“, ako sa rád predstavuje pre ľahšie zapamätávanie, sa výrazne zapísal do novodobej histórie riešenia kvality na Slovensku. Skoro celý svoj profesionálny život spojil s Kvalitou. Začal v minulom storočí (1974):

  • skúšaním kvality – ako skúšobný technik;
  • pokračoval kontrolou kvality – tu to dotiahol na vedúceho odboru riadenia kvality;
  • študoval kvalitu – dosiahol vedeckú hodnosť Kandidát technických vied;
  • podieľal sa na propagácii a šírení povedomia o kvalite – najprv ako člen Klubu kvality pri ČSVTS, neskôr ako zakladajúci člen SSK, kde bol dlhoročne členom výboru a zastával aj funkciu viceprezidenta spoločnosti a zástupcu SSK v EOQ, je nositeľom CENY SSK za mimoriadny prínos k rozvoju kvality na Slovensku;
  • zvyšoval svoju kompetentnosť v oblasti kvality v rôznych kurzoch, prednáškach – je certifikovaný „Audítor ČSJ“ a „Audítor EOQ“;
  • poskytuje poradenské služby v systémoch manažérstva kvality – založil a vlastní firmu MASM – Systémy kvality Martin;
  • posudzoval modely výnimočnosti EFQM a CAF – ako posudzovateľ, vedúci posudzovateľ Národnej ceny SR za kvalitu;
  • podieľal sa a podieľa sa na štandardizácii požiadaviek na systémy manažérstva kvality – ako člen, v súčasnosti predseda technickej normalizačnej komisie pri SÚTN
    č. 22 Manažérstvo kvality;
  • je stále aktívny – prednáša, školí, radí, audituje.

Kvalita zostáva predmetom jeho a nielen jeho záujmu.

Redakcia KVALITY mu praje do ďalších krížikov len to najlepšie,
za doterajšiu spoluprácu ďakuje a teší sa na jej pokračovanie.

Časopis KVALITA 3-2017


Editorial

A máme tu opäť jeseň. Zo stromov opadáva lístie, príroda sa pripravuje na oddych. Ani sa nenazdáme a je tu koniec roka. Prípravám na zavŕšenie roka sa venujeme i my, naši čitatelia a priaznivci kvality a spoločenskej zodpovednosti. My sa ale nechystá- me na oddych ako príroda, práve naopak. V tomto období má veľa z nás plné ruky práce a v hlave plno myšlienok. Koniec roka je vždy u väčšiny hektický. Tento rok to tiež nie je výnimkou.

Hlavnou udalosťou jesenných a zimných dní je každoročná udalosť – odovzdávanie Národnej ceny SR za kvalitu a Národnej ceny SR za spoločenskú zodpovednosť, na ktorú ruka v ruke nadväzuje konferencia o kvalite a spoločenskej zodpovednosti.

Aj keď už leto prešlo, naši prispievatelia boli i teraz plní elánu a energie a postarali sa nám o zaujímavé čítanie a získavanie nových informácií a poznatkov v problematike kvality, manažérstva organizácie, inovácií, spoločenskej zodpovednosti a iných súvisiacich tém.

Tak ako v každom čísle v posledných rokoch, tak aj v tomto čísle nájdete pokračovanie seriálu Mikuláša Čolláka: Hlavné nedostatky pri uplatňovaní manažérskych systémov. Tento raz sa zameral na Audity kvality. Nezabudol ani na svoju obvyklú sci-fi poviedku.

Kvalita v praxi je prezentovaná viacerými príspevkami. Poeticky nazvaný príspevok Inovácia s efektom mávnutia motýlieho krídla, je praktickou ukážkou, že malé zlepšenia robia veľká divy. Ďalším zaujímavým príspevkom kvality v praxi je Trvalo udržateľná kvalita využitím efektívnej samokontroly a kvalitu v praxi uzavierame príspevkom Optimalizácia obrábacieho pracoviska s využitím metódy 5S.

V posledných rokoch diskutovanou témou je aj ochrana údajov, nakoľko veľa organizácií nabehlo na archivovanie a zdokumentovanie činnosti pomocou IT podpôr. Príspevok Pól milióna firiem čakajú nové pravidlá v ochrane osobných údajov, prezentuje prístup k týmto riešeniam.

Novinky v oblasti normatívneho zabezpečenia sú prezentované príspevkom Druhý návrh normy ISO 45001 úspešne prešiel hlasovaním.

Téma spoločenskej zodpovednosti je prezentovaná dvoma príspevkami Spoločenskou zodpovednosťou k zdravým očiam a Sociálna inovácia ako argument pre spoločenskú zodpovednosť podnikov, t.j. cesta ku konkurencieschopnosti podnikov. Tému uzaviera druhá časť seriálu o Baťovi s názvom: Kouzlo, nazývané „Systém řízení Baťa“.

V tomto čísle nájdete aj recenziu veľmi úspešnej knihy Jana Mühlfeita: Pozitívni líder. Ide skôr o analýzu knihy, ktorá by nemala chýbať v knižnici žiadneho úspešného manažéra, nakoľko je praktickým návodom a akousi príručkou ako sa stať pozitívnym lídrom.

Redakcia

Obsah

KVALITA V PRAXI

Hlavné nedostatky pri uplatňovaní manažérskych systémov 18. časť
Mikuláš Čollák

Inovácia s efektom mávnutia motýlieho krídla
Alena Trabalková, Chemosvit Folie a.s.

Optimalizácia obrábacieho pracoviska s využitím metódy 5S
Martin Kotus, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Katarína Lestyánszka Škůrková, Materiálovotechnologická fakulta STU so sídlom v Trnave

POVIEDKA

Nigrophilia byrolytica
Mikuláš Čollák

SYSTÉMY MANAŽÉRSTVA

Pól milióna firiem čakajú nové pravidlá v ochrane osobných údajov
Igor Straka, TÜV SÜD Slovakia, s.r.o.

Druhý návrh normy ISO 45001 úspešne prešiel hlasovaním
Vladimír Žabár, Lloyd´s Register Quality Assurance

Trvalo udržateľná kvalita využitím efektívnej samokontroly
Adriana Galisová, SE Bordnetze – Slovakia s.r.o.

SPOLOČENSKÁ ZODPOVEDNOSŤ

Spoločenskou zodpovednosťou k zdravým očiam
Ivana Potočňáková, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska

Kouzlo, nazývané „Systém řízení Baťa“
Šárka Janků, TRANGO, s.r.o.

Sociálna inovácia ako argument pre spoločenskú zodpovednosť podnikov, t.j. cesta ku konkurencieschopnosti podnikov
Hajnalka Németh, P.N.L. Elektro s.r.o.

RECENZIA KNIHY

Pozitivní leader ; Jan Mühlfeit, Melina Costi
Iveta Paulová, Centrum výnimočnosti a zodpovedného podnikania, o.z.
Vysoká škola manažmentu/City University of Seattle programs

KVALITA A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN

Trendy v potravinářství a v certifikacích potravinářských standardů
Jaroslav Miarko Fluxa, Lloyd´s Register Quality Assurance

INFORMÁCIE

Krajský úřad Libereckého kraje byl zařazen do celosvětové databáze EFQM Global Excellence Index
Tomislav Vaněk, Krajský úřad Libereckého kraje

Značka kvality ŽIVOTNOST PLUS
Libor Dupal, Viktor Vodička, Sdružení českých spotřebitelů

20dec/17
Hlavne nedostatky pri uplatnovani manazerskych systemov

Hlavné nedostatky pri uplatňovaní manažérskych systémov 17. časť


Mikuláš Čollák
collakm@gmail.com
redakcia@casopiskvalita.sk

resumé
V tomto pokračovaní cyklu o chybách a nezhodách pri uplatňovaní manažérskych systémov sa budeme zaoberať externe poskytovanými procesmi. Ide o činnosti, ktoré organizácia zabezpečuje za pomoci iných firiem. Hoci ide o významný proces, mnohé organizácie mu nevenujú pozornosť, akú si zaslúži. Neuvedomujú si, že ide o rizikové oblasti, pretože externý poskytovateľ, ktorý realizuje časť zákazky za organizáciu, je spolutvorcom jej mena a môže toto meno pokaziť. Zákazníka totiž nezaujíma skutočný realizátor, ale firma, s ktorou má zmluvný vzťah alebo u ktorého si produkt/službu objednala. Preto treba tento proces dôkladne analyzovať i v súvislosti s manažérstvom rizík.

Jedným z významných špecifických druhov externe poskytovaných procesov je nakupovanie. Čitatelia, ktorí poznajú vydania noriem ISO 9001 z rokov 2008 a 2015 vedia, že v novom vydaní sa tento proces nevyskytuje ako samostatný, ale je predmetom riadenia externe poskytovaných procesov, produktov a služieb.

70. Chyby a nezhody pri externe poskytovaných procesoch

Keď si zákazník objedná určitý produkt v dodávateľskej organizácii, táto je niekedy nútená hľadať externú výpomoc. Ide o tieto typy kooperácie:

  1. Dodávateľská organizácia z kapacitných dôvodov nie je schopná vyrobiť požadované množstvo produktov/poskytnúť služby a v požadovanej kvalite, preto hľadá externého poskytovateľa produktov/služieb s podobným zameraním, aké má ona (príklad: dodávateľská organizácia má kapacitu 1000 ks produktov/mesiac a zákazník objednáva 2000 ks/mesiac. Polovicu výroby musí zabezpečiť externý poskytovateľ).
  2. Dodávateľská organizácia nie je spôsobilá zabezpečiť kompletnú výrobu produktu/poskytnúť službu, pretože nedisponuje zariadením, na ktorom by mohla splniť požiadavku zákazníka v celom rozsahu (príklad: zákazník si objednal 100 obedov so zákuskami, ale dodávateľská kuchyňa varí iba polievky a jedlá. Nepečie zákusky, preto ich musí objednať u externého poskytovateľa).
  3. Potreba kooperácie pri poradenstve, certifikácii a pri odborných posudkoch vypracovaných nezávislými inštitúciami (príklad: dodávateľská firma sa rozhodla zaviesť do praxe požiadavky ISO 9001:2015. Manažment zvláštnej reči normy nerozumie, preto uzatvorí zmluvu s konzultantom).
  4. Každá organizácia musí nakúpiť vstupy do výroby (i služby) u externého poskytovateľa (príklad: externá spolupráca je nevyhnutná v každej – menšej i veľkej organizácii. Nikto nie je sebestačný (pozri motto: každá firma nebude vyrábať kancelársky papier alebo pohonné hmoty, keď ich môže nakúpiť).

Príklad 130: Odevná firma dostala zaujímavý dopyt: vyrobiť desaťtisíc kusov pánskych nohavíc zn. jeans za 3 mesiace. Išlo o dodávku pre istú americkú firmu – zrejme tiež subdodávateľa pre veľkoobchod. Pretože na tak veľkú objednávku naša odevná firma nemala dostatočné kapacity, začala hľadať, povedané rečou normy externých poskytovateľov výroby (my sme zvykli používať pojem „kooperant“). Z predošlých kontaktov mala niekoľko tipov. Odevná firma postupovala profesionálne: požiadala všetkých potenciálnych kooperantov o umožnenie auditu systému manažérstva kvality. Okrem jednej firmy, ktorá audit považovala za priemyslovú špionáž, súhlasili všetci. Ďalšou podmienkou, ktorú odevná firma požadovala od kooperantov, bolo umožniť prítomnosť svojho zástupcu počas celej výroby a možnosť jeho zásahov do riadenia procesu. Po prípravných rokovaniach ostali 4 kooperanti. Keďže odevná forma nemala možnosť vyslať ku všetkým týmto firmám manažérov na priamu kontrolu a riadenie procesu výroby, problém riešila striedavou kontrolou všetkých kooperantov. Majster jedného z nich pravidelne zneužíval neprítomnosť manažéra odevnej firmy na „zefektívnenie“ výroby tak, že dával šičkám príkazy, aby použili lacnejšie a menej kvalitné textílie. Pri kontrole prvých sto kusov americký zákazník odhalil nekvalitu niekoľkých nohavíc a hrozil zrušením zákazky. Nasledovala stopercentná kontrola subdodávok. Pretože odevná firma nevedela zistiť, ktorý z externých poskytovateľov produkuje nekvalitu, využila metódu stratifikácie2 – začala uskladňovať a kontrolovať nohavice od každého zo subdodávateľov osobitne. Nepoctivý majster o týchto okolnostiach nevedel a naďalej klamal kvalitu. Pretože v odevnej firme už po prvých dňoch od zavedenia stratifikácie zistili pôvodcu nekvality, zmluvu na kooperáciu zrušili a nekvalitné kusy vrátili. Zvyšných 3 kooperantov informovali o prípade a po prehodnotení situácie vyhodnotili možnosť splnenia zákazky ako reálnu v termíne i kvalite.

Odporúčanie 125: Príklad 130 je typickou ukážkou prvého typu kooperácie pri externe poskytovaných procesoch. Najdôležitejšou podmienkou je dobre poznať kooperanta. Keď sa požiadavky na dodávky, ktoré prekračujú kapacitné možnosti organizácie vyskytujú častejšie, je dobré „mať v talóne“ viacerých možných a dobre preverených kooperantov. A k tomu slúžia databázy skutočných i možných firiem, spôsobilých kooperácie. Rečou novelizovanej normy ISO 9001:2015 ide o pochopenie organizácie a jej súvislostí (kap. 4.1 a 4.2). Norma vyžaduje, cit.: „Organizácia musí monitorovať a preskúmavať informácie o týchto zainteresovaných stranách“, koniec cit.

Príklad 131: Tento príklad poskytol a vysvetlil autorovi Ing. Ján Štafura. Istá stavebná firma, špecializujúca sa na líniové stavby, vyhrala verejnú súťaž a získala zákazku na stavbu určitého úseku vedenia kábla. Kábel bolo potrebné viesť popod cestu. Aby nedošlo k poškodeniu vozovky a nebolo potrebné prerušiť cestnú premávku, projektant rozhodol o využití technológie podvŕtavania. Keďže stavebná firma nedisponovala touto technológiou, obrátila sa na externého poskytovateľa, ktorý bol vybavený zariadením HDD4. Diaľkovo riadená vŕtacia hlavica mala podvŕtať cestu a vytvoriť tunel o dostatočnom priemere pre chrániace potrubie – tzv. chránič kábla. Hlavica prerážala tunel za pomoci trysiek a silného prúdu vody. Prebytočnú zeminu stroj odčerpával ako vodnú suspenziu. Práce cez kompaktnú zeminu pokračovali plynulo až do doby, kým hlavica nenarazila na štrkopiesky. Dochádzalo k závalom a tunel sa nevytváral. Práce boli prerušené a stav bol vyhodnotený ako havarijná situácia. Neostávalo nič iné ako vykopať hlbokú rýhu a priebežne ju spevňovať robustným pažením. I cestu museli prerušiť a odkloniť ju na provizórnu panelovú komunikáciu.

Odporúčanie 126: Zabezpečovanie prác formou externe zabezpečených procesov, keď organizácia nedisponuje potrebným zariadením (druhý typ), je časté v stavebných organizáciách. V stavebníctve ide o širokú paletu rôznych a rozdielnych procesov, od geodézie, cez výkopové práce, špeciálne zakladania, vŕtania do pôdy/skaly, výstavbu mostov na pilótach, výstavbu murovaných stavieb a panelovú výstavbu, stavby ciest a mnoho iných špecifík. Napriek tomu, že sa organizácie špecializujú, je nemysliteľné, aby najmä pri zložitých stavbách, každá stavebná organizácia bola sebestačná. Preto špecifické procesy zabezpečujú firmy formou externej kooperácie.

Havária z príkladu 131 si vynútila zložité riešenia. K havárii by nedošlo pri rešpektovaní požiadaviek na systém kvality:

a) dodatočne sa ukázalo, že geologický prieskum podložia vedenia kábla bol vykonaný nedbalo (požiadavka v STN EN ISO 9001:2015, kap. 8.5.1, bod g) implementácia opatrení na prevenciu ľudských zlyhaní).

b) organizácia nedostatočne preverila externého poskytovateľa, ktorý mal síce skúsenosti s vŕtaním, ale najmä v skalnom podloží za pomoci špeciálnej hlavice (požiadavka v STN EN ISO 9001:2015, kap. 8.4.2, bod c) organizácia musí zvážiť potenciálny následok externe poskytovaných procesov na schopnosť organizácie nepretržite plniť požiadavky zákazníkov, aplikovateľné požiadavky predpisov a regulačné požiadavky).

c) nerátalo sa ani s opatreniami na zvládnutie rizík (požiadavka v STN EN ISO 9001:2015, kap. 6.1.1, bod c) prevencia alebo zníženie neželateľných dôsledkov).

Externe poskytované služby sa týkajú i iných odvetví. V zdravotníctve lekári často využívajú služby kolegov špecialistov, v chémii a farmácii sa nové chemikálie/liečivá testujú v špecializovaných laboratóriách. Strojári posielajú svoje výrobky na povrchovú úpravu iným poskytovateľom služieb. Príkladov na externú kooperáciu by sme mohli uviesť mnoho. Každý prípad využitia externe poskytovaných špeciálnych prác musíme dobre premyslieť do detailov a naplánovať. Naši dedovia hovorievali: „Dvakrát meraj a raz rež!“ K tomu, aby sme na čosi nezabudli, slúžia plány kvality. Pomôže nám staršia, ale aktuálna norma STN ISO 10005:20065 Systémy manažérstva kvality. Návod na plány kvality.

Častými príkladmi externe poskytovaných procesov sú kooperácie s obchodom. Výrobcovia nevedia, v ktorých skladoch, na ktorých pultoch a regáloch a za akých podmienok sa ocitnú ich výrobky, ktoré sa snažia vyrobiť čo najlepšie.

… viac sa dočítate v aktuálnom čísle časopisu.

18dec/17
Praktický prístup k zvládaniu rizík vo výrobnej organizácii

Praktický prístup k zvládaniu rizík vo výrobnej organizácii


Yulia Šurinová
Biometrix, s.r.o.
manažér kvality

resumé
Problematike riadenia rizík sa venuje veľa pozornosti v kontexte prechodu organizácií na nové normy, ktoré prebrali štruktúru HSL (High level structure). Riadenie rizík je však mimoriadne aktuálne aj v kontexte novej normy ISO 13485:2016 (Norma ukladajúca požiadavky na systém manažérstva kvality v oblasti zdravotníckych pomôcok). Táto norma síce zachováva štruktúru ISO 9001:2008, napriek tomu sa do normy dostali nové požiadavky z oblasti riadenia rizík. Tieto požiadavky sa integrovali do rôznych kapitol normy. Už vo všeobecných požiadavkách na systém manažérstva kvality v kapitole 4.1.2 sa hovorí o aplikácii riadenia na báze rizík vo všetkých procesoch nevyhnutných pre systém manažérstva kvality.

Zvládanie rizík a otázky spojené s implementáciou tejto koncepcie sú horúcou témou v organizáciách po nástupe novej rady noriem pre manažérske systémy. Ako identifikovať riziká a príležitosti, a v neposlednom rade, ako udržiavať novo vzniknuté registre rizík je otázkou, ktorou sa zaoberajú manažéri na najvyšších úrovniach riadenia spoločností. Ak sa do riadenia organizácie začlení aj riadenie rizík, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že sa dosiahnu ciele organizácie, dosiahne sa súlad jednotlivých výstupov a zákazníci majú väčšiu istotu, že dostanú očakávaný produkt alebo službu. Aj v prípade riadenia rizík platí PDCA cyklus. V tomto článku sa zameriam na fázu kontroly – uvediem praktické príklady, ako využiť interné audity k zvyšovaniu povedomia o prístupe riadenia na báze rizík, ako aj vytvoriť infraštruktúru na udržiavanie napr. prehľadu rizík a príležitostí vo forme registrov.

Prečo riadiť riziká? Odpovedí na túto otázku je mnoho. U nás v spoločnosti sa dôležitosť riadenia na báze rizík vysvetľuje prakticky. Pokiaľ sa riadia rôzne problémy s rovnakou prioritou, v množstve dennodenných úloh sa strácajú skutočne dôležité veci, robia sa kritické chyby. Naopak, pokiaľ vie organizácia odlíšiť kritické aspekty od menej dôležitých, dôraz sa kladie na skutočne dôležité veci a robí sa menej závažných chýb.

Príklad: Vo výrobe sa kontroluje nezhodný materiál od dodávateľa. Na produktoch sú tri chyby. Dve z nich sú vizuálne defekty – odtieň farby výrobku a špiny zapustené v materiáli (v prípade neidentifikácie užívateľovi nehrozí riziko spojené s používaním produktu) a jedna chyba – voľné častice na povrchu produktu (neidentifikácia, ktorá môže spôsobiť ujmu na zdraví pacienta). Kontrolu vykonávajú operátori v celej výrobnej dávke počas niekoľkých hodín. Pri rovnakej koncentrácii operátorov na všetky tri aspekty sa zvyšuje riziko neidentifikácie kritickej chyby. Na báze poznania rizika organizácia môže znížiť riziko neidentifikácie kritickej chyby. Je možné zvážiť kritériá akceptovateľnosti, ako aj riadené odchýlky schválené zákazníkom.

Rizikovo založené myslenie je niečo, čo všetci robíme automaticky a často podvedome. V kontexte medzinárodných noriem musíme vedieť riziká a príležitosti identifikovať a prijímať opatrenia, tak aby sme minimalizovali/eliminovali negatívne efekty a posilnili tie žiaduce. Je potrebné zdôrazniť, že rizikovo založené myslenie je už súčasťou procesného prístupu a robí prevenciu súčasťou rutinnej práce.

Aj v riadení rizík platí PDCA prístup. Tak čo je potrebné spraviť, aby prístup riadenia na báze rizík prinášal organizácii hodnotu?

  1. Praktický prístup k zvládaniu rizík vo výrobnej organizáciiSpoznajte a analyzujte riziká a príležitosti vo vašej organizácii.
    • Čo je prijateľné.
    • Čo je neprijateľné?
    (vytvorte napr. register rizík a príležitostí pre všetky kľúčové procesy v organizácii)
  2. Plánujte opatrenia na riešenie rizík
    • Ako sa môžem vyhnúť alebo eliminovať riziko, resp. ako môžem zmierniť riziko? Ako môžem využiť riziko vo svoj prospech?
    (definujte metódy ich riadenia – napr. použitím SOP (Standard Operating Procedures), ktoré umožňujú prevenciu vzniku rizík, ako aj posilnenie štandardizácie)
  3. Vykonajte opatrenia napr. na odstránenie/elimináciu rizika (zlepšite súčasne praktiky, integrujte zmeny do procesov a SOP).
  4. Skontrolujte efektívnosť zrealizovaného opatrenia (napr. integrujte prístup riadenia rizík do systému interných auditov, hodnoťte dosiahnuté výsledky vhodne nastavených ukazovateľov výkonnosti).
  5. Poučte sa zo skúseností – neustále zlepšovanie.

Auditovanie na báze rizík

Audity sú kľúčovým prvkom fungujúceho manažérskeho systému. Pri prechode na nové normy je nevyhnutné zmeniť prístup k plánovaniu a realizácii interných auditov v spoločnosti. Na jednej strane je stupeň rizikovosti procesu kľúčovým predpokladom pri tvorbe programu auditov. Na strane druhej mapovanie závažnosti rizík v procese sa musí stať neoddeliteľnou súčasťou samotných auditov.

Praktický prístup k zvládaniu rizík vo výrobnej organizácii

Celkové riziko možno vyjadriť ako kombináciu významnosti potenciálnej chyby a frekvencie výskytu chyby v auditovanom procese. Ďalej v článku opíšem, ako tieto pojmy integrovať do procesu plánovania auditov, ako aj ich realizácie.

1. Tvorba programu auditov

Pri tvorbe programu auditov na báze rizík je nevyhnutné poznať súčasný stav rizikovosti procesov. U nás v spoločnosti sme za týmto účelom vykonali analýzu výsledkov auditov za posledné roky. Kritériami analýzy boli zvolené:
a) Počet nezhôd a odporúčaní z posledných auditov (Matica výskytu).
b) Trendy vo výskyte nezhôd a odporúčaní (Matica výskytu).
c) Významnosť procesu vo vzťahu ku kvalite produktu a plneniu legislatívnych a normatívnych požiadaviek (Matica významu).

Po zanalyzovaní výsledkov auditov z minulých rokov na báze vyššie uvedených kritérií bola stanovená frekvencia auditovania procesov na nasledujúce obdobia, čo slúžilo ako vstup do tvorby programu auditov na rok 2017.

Výhodou tohto prístupu je koncentrovanie spotreby zdrojov spojených s auditovaním na procesy, ktoré predstavujú vyššie riziko. Môže to znamenať väčší alebo aj menší počet auditov, no vždy zároveň lepší výsledný praktický efekt pre zlepšovanie systému manažérstva organizácie.

2. Proces auditovania

Prechod na riadenie organizácie na báze rizík prináša taktiež potrebu zmeny prístupu k vykonaniu auditov. Register rizík by sa mal stať neoddeliteľnou súčasťou auditov. Register rizík auditovaného procesu je integrovaný do audit checklistu a počas auditu sa skúma jeho úplnosť, adekvátnosť hodnotenia významu subprocesu, ako aj výskytu chýb v subprocesoch. Hľadajú sa dôkazy adekvátnosti kvantifikácie rizika. Na obrázku je uvedený príklad časti registra rizík auditovaného procesu, ktorý je súčasťou správy z auditu.

Praktický prístup k zvládaniu rizík vo výrobnej organizácii

Ako je vidieť z obrázku počas auditu bolo zistené neadekvátne súčasné hodnotenie stupňa rizík. Pri dvoch položkách audítori predložili objektívne dôkazy neúplnosti dokumentácie, ako aj odchýlky od plánu odosielania výrobkov na testy. V rizikovom registri sa zmenil stupeň hodnotenia výskytu pre danú chybu a prijali sa opatrenia na elimináciu chyby, čo sa stalo vstupom do CAPA procesu (proces nápravných a preventívnych opatrení). Po implementácii opatrení z CAPA sa overí efektívnosť realizovaných opatrení a znovu sa prehodnotí stupeň rizika ako aj samotné riziká a metódy ich riadenia (v našom prípade štandardné operačné procedúry, ktoré opisujú ako máme postupovať pri vykonaní danej činnosti tak, aby sa chybám predchádzalo).

Záver

Jednou z významných zmien v revízii normy ISO 9001:2015 je začlenenie systematického prístupu k manažérstvu rizík do normy, na rozdiel od doterajšieho prístupu, kedy sa k manažérstvu rizík pristupovalo ako k samostatnej oblasti systémov manažérstva kvality. Prechod na rizikovo orientované riadenie je veľkou výzvou pre manažment spoločnosti. Predpokladom úspechu je pochopenie významu tohto prechodu vlastníkmi jednotlivých procesov, ako aj vedením spoločnosti. Prepojením na systém zlepšovania sa mapovanie a systémové riadenie rizík stáva príležitosťou pre organizácie. Príležitosťou zbaviť sa činností, ktoré neprinášajú hodnotu a venovať pozornosť eliminovaniu skutočných hrozieb, ako aj posilňovaniu činností, ktoré prinášajú hodnotu zákazníkovi a užívateľovi.

15dec/17

Rozvoj kvality dlhodobej starostlivosti o zdravie bezvládnych seniorov v kontexte riadenia rizika pokračujúceho zhoršenia zdravotného stavu


Zuzana Fabianová
Ošetrovateľské centrum, s.r.o.
Zariadenie sociálnych služieb Slnečný dom, n.o.
Riaditeľka pre odborné a personálne činnosti

Trojica zariadení – Ošetrovateľské centrum, s.r.o., občianske združenie Ošetrovateľské centrum a Zariadenie sociálnych služieb Slnečný dom, n.o. zabezpečujú rôzne formy starostlivosti o vážne a dlhodobo chorých ľudí pod záštitou skúsených zdravotných sestier. Dom ošetrovateľskej starostlivosti bol v roku 2005 vôbec prvým ústavným zdravotníckym zariadením na Slovensku vedeným sestrami. Ukázalo sa, že tento druh služby, podobne ako vo vyspelom zahraničí, má svoje opodstatnenie aj na Slovensku. Zariadenia fungujú ako malé, dynamické pracoviská, ktoré liečia predovšetkým dôslednou ošetrovateľskou starostlivosťou. Sú dôkazom, že sestry majú veľký potenciál pozitívne ovplyvniť vývoj zdravotného stavu vážne chorého seniora. Za zodpovedným prístupom vodcov je hlboké presvedčenie, že bezvládni seniori si zaslúžia tú najlepšiu starostlivosť. Služby sú určené najťažším stavom bezvládnosti, choroby a ohrozenia zároveň. Typickým pacientom je senior, u ktorého sa zdravotný stav vážne zhoršil, napríklad z dôvodu mozgovej príhody, úrazu, či zhoršenia chronického ochorenia. Najväčším úspechom organizácie na národnej úrovni bola Národná cena SR za kvalitu v roku 2015, ktorú si sestry prevzali z rúk prezidenta SR. V rámci tejto súťaže organizácia prešla prísnym samohodnotením a následne posúdením používania princípov riadenia kvality podľa európskeho modelu výnimočnosti (EFQM). Aj vďaka tejto skúsenosti komplex troch organizácií dokáže ošetrovateľské služby rozvíjať rovnomerne, komplexne, pri zohľadnení všetkých aspektov ich riadenia, vrátane cieľavedomého rozvoja etiky firmy a spoločenskej zodpovednosti.

V slovenských zariadeniach dlhodobej starostlivosti (ďalej len „LTC“ – Long therm care) sú čoraz častejšie umiestnené osoby s významným rizikom zhoršenia zdravotného stavu – rizikoví seniori s ranami, dekubitmi, podvyživení, ohrození infekciou, rozvojom kontraktúr atď. Dôvodom je stúpajúci vek, demografický vývoj, pribúdanie seniorov vo fáze imobility, nesebestačnosti, s početnými vážnymi ochoreniami. Séria prítomných chorôb, rizík v kombinácii s neschopnosťou nielen samostatne uspokojovať, ale často aj dožadovať sa uspokojovania najzákladnejších potrieb determinuje očakávané zhoršovanie zdravotného stavu.

Podľa Eliášovej je približne 30 % seniorov indikovaných pre dlhodobú ošetrovateľskú starostlivosť. Ide o krehkých a úplné závislých seniorov. Medzi faktory krehkosti patrí veľmi vysoký vek, pokles mobility, dizabilita, slabé fyzické zdravie, multisystémové zhoršenie, či pokles kognitívnych funkcií. Úplne závislý senior potrebuje celodennú starostlivosť, pomoc rodiny a opatrovateľa (Eliašová, 2016).

Stabilizácia a zlepšenie kvality života rizikových seniorov predpokladá realizáciu celého radu aktivít, v prvom rade k zvládnutiu akútnych, život ohrozujúcich rizík, liečby rán, zlepšenia stavu nutrície. Tieto a mnohé ďalšie intervencie je potrebné dennodenne plánovať, realizovať, hodnotiť ich efekt.

Ošetrovateľstvo je zamerané predovšetkým na zdravie a plní funkciu prevencie vzniku chorôb a ochrany zdravia. Sestry sa svojou činnosťou, konkrétnymi ošetrovateľskými intervenciami podieľajú na prevencii na všetkých jej úrovniach: primárnej, sekundárnej a terciárnej. Terciárna intervencia sa pritom uplatňuje v situácii, keď sa už ochorenie prejavilo. Jej cieľom je zmierniť, obnoviť zdravie, prípadne zmierniť následky chorôb (Eliašová, 2016).

Tento druh prevencie je pre LTC pracoviská kľúčový. Včasné a kontinuálne poskytnutie primeranej zdravotnej starostlivosti v potrebnom rozsahu a forme môže mať priamy vplyv na kvalitu a dĺžku života dlhodobého pacienta.

Kompetentné, komplexné poskytovanie adekvátnej starostlivosti tejto skupine chorých sa odvíja od kontinuálnej prítomnosti zdravotných sestier každý deň, 24 hodín denne. V LTC starostlivosti vzhľadom na sporadickú prítomnosť lekárov a vysoké nároky na ošetrovateľskú starostlivosť je poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti sestrami kľúčovým nástrojom zabezpečenia primeranej kvality poskytovaných služieb. Z uvedených dôvodov by mal byť potenciál sestier v LTC zariadeniach neustále zvyšovaný, rozvíjaný, s cieľom maximalizovať benefity pre ošetrovaných klientov v súlade s poslaním ošetrovateľstva ako vedy. Sestry sú nosné piliere kvalitnej starostlivosti, ak ide o uvedomelé sestry, ktoré sú systematicky trénované a koučované pre optimálny manažment zdravia, prevencie zhoršovania a očakávaných komplikácií (Fabianová, 2014).

V súčasnosti v zariadeniach sociálnych služieb úroveň poskytovanej starostlivosti o zdravie nie je posudzovaná alebo kontrolovaná žiadnou externou inštitúciou. Dôležité aspekty starostlivosti o zdravie, napr. bezpečnosť spôsobu zabezpečenia liečiv, predchádzanie dekubitom a pádom, dehydratácii, liečba rán, podvýživy, úroveň zmieňovania utrpenia a bolesti sú otázkou uvedomelého prístupu vedenia a personálu zariadení. Nie sú definované štandardy, či kritériá pre kvalitnú LTC. Pri súčasne postavenej legislatíve sa javí, akoby táto časť starostlivosti nebola vôbec podstatná pre ďalšiu kvalitu života chronicky chorého zvlášť, ak sa stal prijímateľom sociálnej služby, umiestneným v sociálnom zariadení. Z praktických skúseností našich pracovísk pritom vyplýva, že je to dôležitá a zložitá agenda, ktorú celkom určite zásadne ovplyvňuje kvalitu a dĺžku života týchto občanov. Žiaduca je realizácia koncepcie prepojenia sociálnej a zdravotnej starostlivosti, vytvorenie a naplnenie modelu organizovanej nepretržitej sesterskej starostlivosti ako nástroja kvality.

V Zariadení sociálnych služieb Slnečný dom Humenné praktizujeme nástroje nad rámec legislatívnych požiadaviek pre zariadenia sociálnych služieb v SR, a to aj na základe dlhodobého porovnávania sa a prenášania dobrej zahraničnej praxe.

Rozvoj kvality dlhodobej starostlivosti o zdravie bezvládnych seniorov v kontexte riadenia rizika pokračujúceho zhoršenia zdravotného stavu

Metódy skúmania a posudzovania kvality ošetrovateľskej starostlivosti

Na pracoviskách je zavedený systém manažérstva kvality podľa ISO 9001:2006 a pracoviská pracujú tiež v súlade s princípmi totálneho manažérstva kvality (TQM), konkrétne modelu výnimočnosti EFQM.

Ako jeden z kľúčových procesov v mape procesov je od r. 2009 definovaný hlavný proces Komplexná zdravotná a sociálna starostlivosť.

Jedným z cieľových ukazovateľov výkonnosti procesu vo vzťahu k cieľom a rizikám procesu je zvládnutie rizika destabilizácie. Našim kritériom je maximálne 20 prípadov zhoršenia zdravotného stavu za 6 mesiacov, ktoré ústi do hospitalizácie alebo smrti. Zároveň je potrebné zachovať maximálne 2 prípady zhoršenia za týždeň.

Využitie meraní v rámci inovácií: Pri nedodržaní kritéria v prvej fáze prebieha doposúdenie, teda krížová kontrola sesterským pracoviskom. Prostredníctvom checklistu sa spätne posúdi komplexná starostlivosť o zdravie pred zhoršením zdravotného stavu. Checklisty pre objektívnu kontrolu správnosti ošetrovateľských intervencií pred zhoršením zdravotného stavu sa používajú pri všetkých prípadoch zhoršenia.

Informácie zo spätnej analýzy výrazne prispievajú ku kontinuálnemu vývoju prístupov v rámci celého systému riadenia vo všetkých organizáciách. Na základe tejto analýzy vznikli a ďalej sa vyvíjajú desiatky inovácií v starostlivosti s dôrazom na prevenciu.

K tomuto kritériu sa zároveň viaže náš návrh na tvorbu koncepcie posudzovania kvality poskytovateľov v prepojení na úspech v predchádzaní fatálnej destabilizácii.

Riadenie rizika pokračujúceho zhoršenia zdravotného stavu

Destabilizácie meriame od roku 2015 a v tomto čase sme tiež začali vyvíjať metodiku k destabilizácii, ktorá sa postupne vyvíja a v súčasnosti obsahuje celý rad opatrení, ktoré odďaľujú predčasné úmrtie. Naša interná metodika podchytáva tie najproblémovejšie oblasti starostlivosti, slabé miesta, ktoré často v minulosti spôsobili destabilizáciu, pretože v praxi sa na ne zvyklo zabúdať, no zároveň definuje nové mechanizmy, ktoré nám pomáhajú účinne kompenzovať nedostatky celého systému zdravotnej starostlivosti. Samozrejme, ide predovšetkým o prácu sestier, ktoré dokážu zodpovednou, perfektne organizovanou starostlivosťou nezabudnúť na žiaden kľúčový aspekt starostlivosti 24 hodín denne.

Možnosti úspešného riadenia rizík – príklady z metodiky Manažérstvo rizík zhoršenia zdravotného stavu:

  • pátranie po ukazovateľoch destabilizácie v období pred prijatím klienta,
  • supervízia pred prijatím požadovaných indikátorov stabilizácie (krvné testy),
  • príjem TOP sestrami pracovísk,
  • angažovanosť manažéra sesterskej starostlivosti pri každom príjme,
  • príjem orientovaný na podchytenie typických rizík v LTC starostlivosti,
  • checklist pri každom zhoršení (spätné posúdenie správnosti ošetrovateľských intervencií pred zhoršením) – akčné plány zlepšenia,
  • motivačné prepojenie vedúcich sestier na výsledky v dosahovaní kritérií

… viac sa dočítate v aktuálnom čísle časopisu.

13dec/17
Bežná príhoda

Bežná príhoda


Mikuláš Čollák
collakm@gmail.com

Vymyslené pri nekonečnom čakaní na železničnom priecestí v roku 2001

Pri budove dopravného oddelenia Chemko v Strážskom stál rad farebných nablýskaných gravtomobilov. Direktorov vodič Štefan Ofér stál pri jednom z nich. Zamrmlal kód. Dvere sa nehlučne otvorili. Nasadol a pohodlne sa usadil do anatomického kresla. Na palubnej doske zažiaril zelenkavý nápis:

VYTÝČ SMER A RÝCHLOSŤ!

„Hlavná brána, 200, štart!“ ticho prikázal.

Gravitačné pole pod vozidlom sa zrušilo, gravto sa mierne vznieslo. Š. Oféra vtlačilo do kresla, ale o niekoľko sekúnd gravto už stálo pred hlavnou bránou. Fialový lúč, vychádzajúci zo strážneho dekódera, ohmatal poznávaciu značku gravta. Priehľadná silová bariéra hlavnej brány sa zrušila a na prístrojovej doske sa zopakoval predošlý nápis.

Ohlásil: „Kozmodrom…“ Kým určil rýchlosť, chvíľu zaváhal. „Času dosť, šéf priletí z Marsu až o 20 minút,“ pomyslel si a dodal: „300, štart!“

Gravto sa vznieslo a prudko vyrazilo. V spätnom monitore sotva stihol prečítať rýchlo sa zmenšujúci nápis:
Chemko – 200 rokov úspešnej práce, keď gravto prudko zabrzdilo. Popruhy, obopínajúce Števovu hruď sa napli a zaprašťali. Paluba oznamovala:

NEOČAKÁVANÁ PREKÁŽKA – VYTÝČ SMER A RÝCHLOSŤ!

Vodič nahlas zahrešil, pričom nechtiac označil smer k centru symetrie ženského tela. Paluba reagovala blikaním:

UDANÝ SMER NEPOZNÁM, NEMÁM V DATABÁZE – UPRESNI!

„Ani ho nemôžeš poznať, ty somár,“ vysmial sa v duchu mašine. A podobne, ako už niekoľko generácií vodičov pred ním, znechutene čítal nápis na otlčenej smaltovanej tabuľke pri ceste:

PAMIATKOVO CHRÁNENÝ OBJEKT POSLEDNÉ ZÁVORY V EURÓPE

Za spustenými závorami tíško preletel gravivlak do Humenného.

11dec/17
Desiatky firiem čaká energetický audit

Desiatky firiem čaká energetický audit


Marián Harčárik
TÜV SÜD Slovakia, s. r. o.
vedúci audítor

Cieľom energetického auditu je znížiť energetickú náročnosť tam, kde sa energiami plytvá, a zabezpečiť, že toto obmedzenie nenaruší rôzne funkcie. Dobrý energetický audítor vám zo všetkých možných opatrení odporučí tie najzmysluplnejšie pre vašu firmu a reálne zhodnotí návratnosť investícií do nich.

Firmy, ktorých sa od roku 2014 týka povinnosť absolvovať pravidelne energetický audit, by sa mali začať pripravovať na jeho obnovenie. Je totiž platný len štyri roky. Ak by sa firmy chceli do budúcna vyhnúť opakovaným auditom, môžu zaviesť energetickú politiku vo firme. Tá sa môže oplatiť viac.

Povinnosť mať energetický audit mali do konca roku 2014 iba priemyselné a pôdohospodárske prevádzky s vyššou spotrebou energie, u ktorých sa predpokladal väčší potenciál energetických úspor (podľa zákona 476/2008). Od konca roku 2014 sa povinnosť rozšírila na všetky veľké podniky (podľa zákona 321/2014). Teda tie, ktoré majú nad 250 zamestnancov alebo ročný obrat nad 50 miliónov eur alebo ich celková ročná súvaha presahuje 43 miliónov eur. Rozšírená povinnosť sa tak dotkla aj mnohých bánk, poisťovní, obchodných reťazcov, iných spoločností poskytujúcich služby a podnikov s účasťou verejného sektora.

Platnosť prvého auditu sa končí

Takmer 70 firiem, ktoré si podľa nových pravidiel nechali audit vypracovať už v roku 2014, by sa malo začať pripravovať na jeho obnovenie. Platnosť ich prvého auditu totiž „vyprší“ po štyroch rokoch, teda v roku 2018. Ak si povinnosť nesplnia, hrozí im pokuta až do 30 000 eur.

Úspory v miliónoch eur

Z energetického auditu vyplynie potenciál dosiahnuteľných energetických úspor. V každej firme je samozrejme iný. Z praxe vieme, že v priemere je možná úspora energií okolo 25 – 30 %. Najčastejšie odporúčania zahŕňajú opravy elektroinštalácií, odstránenie tepelných strát, regulovanie spotreby teplej vody a vykurovania, optimalizácia technológie výroby. Ak by sa všetky navrhnuté opatrenia uvedené v správach z auditov realizovali, firmy by si znížili náklady na energie v priemere o 10 %, čo by vo finančnom vyjadrení celkovo predstavovalo 62 miliónov eur.

Náhradou za energetický audit je systém energetického manažérstva podľa medzinárodnej normy ISO 50001

Ak sa firma chce legálne vyhnúť každé štyri roky opakovaným auditom, môže podľa zákona zaviesť systém energetického manažérstva vo firme ako súčasť certifikovaných manažérskych systémov podľa medzinárodných noriem ISO (konkrétne ISO 50001). Norma ISO 50001 špecifikuje požiadavky na vybudovanie, udržiavanie a neustále zlepšovanie systému energetického manažérstva. Dáva manažmentu návod, ako systematicky sledovať a zlepšovať energetickú účinnosť, efektívnosť, využívanie energie a spotrebu.

Z dlhodobého pohľadu, napríklad v horizonte piatich rokov, sa viac oplatí zavedenie normy ISO. Najväčším rozdielom energetického auditu a normy ISO 50001 sú každoročné riešenia v oblasti úspor spotreby energie v rámci systému energetického manažérstva. Firma sporí a ušetrí na nákladoch za energiu, ak sa tejto problematike venuje a je pod dohľadom autorizovanej certifikačnej spoločnosti. Skúsenosti z praxe jednoznačne preukazujú, že z dlhodobého hľadiska úspory prevýšia náklady na zavedenie energetického manažérstva.

Energetický audit podľa zákona 321/2014 – krok za krokom

  1. Energetický audítor zistí a vyhodnotí súčasný stav objektov a aj činností, pri ktorých sa používa energia. Zameriava sa najmä na budovy, priemyselné prevádzky, obchodné prevádzky a tie zariadenia, ktoré spotrebúvajú najmenej 90 % celkovej spotreby energie vo firme. Zhodnotí aj miesta, kde sa tieto objekty nachádzajú a činnosti vykonávajú.
  2. Na základe toho vypracuje návrh opatrení na zníženie spotreby energie. Návrh musí obsahovať popis opatrenia, úsporu energie v technických jednotkách, úspor nákladov na energie, investičné náklady, prevádzkové náklady a aj návratnosť investície do opatrení.
  3. Zo súboru všetkých navrhnutých opatrení vyberie audítor tie, ktoré najviac odporúča. Tento súbor obsahuje názorné porovnanie energetickej bilancie po zavedení opatrení oproti súčasnému stavu. Opäť aj investičné náklady a úsporu nákladov na energie. Zároveň aj porovnanie prevádzkových nákladov po realizácii opatrení v porovnaní so súčasnosťou. Audítor vyhodnotí odporúčané opatrenia aj z environmentálneho hľadiska.
  4. Zo všetkých týchto zistení zostaví audítor písomnú správu a súhrnný informačný list. Tieto dokumenty musí firma uchovať do ďalšieho energetického auditu.
    5. Audítor takisto zhromaždí údaje, ktoré musí firma zaslať do monitorovacieho systému.

Audit systému energetického manažérstva ISO 50001 – krok za krokom

  1. Firma vykoná analýzu súčasného stavu. Túto činnosť môže nahradiť už vykonaný energetický audit podľa zákona 321/2014.
  2. Na základe toho prijme návrh opatrení na zníženie spotreby energie. Návrh musí obsahovať popis opatrenia na úspory energie v technických jednotkách, úspory nákladov na energie, investičné náklady, prevádzkové náklady a aj návratnosť investície do opatrení.
  3. Firma na základe prijatých opatrení preukáže úsporu energie v technických jednotkách oproti zvolenej referenčnej úrovni (napr. jednotka produkcie). Firma si interne monitoruje zavedený manažérsky systém cez vlastný kontrolný monitoring vrátane interných auditov.
  4. Audítor potvrdí (validuje) tieto dosiahnuté úspory a na základe jeho správy je možné vydať certifikát ISO 50001. Audit systému manažérstva sa vykonáva 1x za rok.
08dec/17
ISO/TS 22163:2017 nový štandard manažérstva kvality v železničnom priemysle

ISO/TS 22163:2017 nový štandard manažérstva kvality v železničnom priemysle


Juraj Kliment
LRQA, HF TU Košice, KIM
Lead Assessor & senior trainer

Marek Šolc
HF TU Košice, KIM
vysokoškolský pedagóg

resumé
V októbri 2016 organizácia UNIFE oznámila, že ISO technická komisia 269 potvrdila, že celosvetový štandard pre systémy manažérstva kvality v oblasti železničnej dopravy IRIS Rev. 02 bude nahradený novou verziou s novým názvom ISO/TS 22163:2017.

Organizácia ISO reprezentovaná ISO technickou komisiou 269 publikuje novú verziu technickej špecifikácie v máji 2017 a zabezpečí podporu a distribúciu tohto dokumentu. Organizácia UNIFE si ponechá kontrolu nad certifikačným procesom a metodikou auditovania.

Kľúčové zmeny v texte štandardu budú súvisieť so zmenou základnej osnovy (High level structure) v súlade s Prílohou SL, zameraním sa na povinné/odporúčané procesy a kľúčové ukazovatele výkonnosti, posilnením procesného prístupu, či konceptu zvažovania rizík. Štandard bude obsahovať všetky požiadavky ISO 9001:2015.

Certifikáty podľa IRIS rev. 2 stratia svoju platnosť 14.9.2018. Prechodový audit bude obsahovať nasledovné etapy: prechodový audit (audit pripravenosti + certifikačný audit), manažment nezhôd a vystavenie certifikátu. Berúc do úvahy časový interval určený pre manažment nezhôd, posledným vhodným mesiacom na uskutočnenie prechodového auditu je jún 2018. Certifikované organizácie budú mať k dispozícii 2 alternatívy prechodu:

Alternatíva 1

Prechodový audit je uskutočnený v rovnakom čase ako plánovaný dozorový alebo recertifikačný audit, berúc do úvahy pravidlo (-3/+0 mesiacov od referenčného dátumu). Tento referenčný dátum bude zachovaný.

Alternatíva 2

Prechodový audit je uskutočnený kedykoľvek mimo plánovaných auditov. Referenčný dátum je narušený. Pokiaľ organizácia uskutoční audit po 14.9.2018, automaticky z toho vyplynie obdobie bez platného certifikátu. Pokiaľ audit prebehne pred týmto dátumom, nový referenčný dátum sa nastaví po úspešnom prechodovom audite.

Počas prvej etapy prechodového auditu, tzv. audit pripravenosti (readiness review), bude overená pripravenosť organizácie. Organizácia musí mať k dispozícii minimálne 3 mesiace zdokumentovaných informácií o naplňovaní nových požiadaviek systému manažérstva kvality pred začatím prechodového auditu. Organizácia na základe svojho predmetu certifikácie musí preukázať, že existujú dôkazy o všetkých aplikovateľných požiadavkách normy. Všetky odlúčené podporné centrá (remote support functions) a detašované pracoviská (site extensions) sú zahrnuté do prechodového procesu v súlade s certifikačnými pravidlami.

Úspešné ukončenie prechodového auditu je zakončené vydaním nového certifikátu s platnosťou 3 roky mínus 1 deň rešpektujúc pravidlá referenčného dátumu.

Pre organizácie, ktoré sú certifikované podľa iných štandardov systémov manažérstva kvality a zvažujú aj certifikáciu podľa ISO/TS 22163:2017, zostáva v platnosti možnosť rozšírenia z ISO 9001:2015, AS 9100:2016, IATF 16949:2016 s aplikovateľnou redukciou času auditu. Certifikačná organizácia však musí zostať rovnaká. Redukcia času auditu sa nemôže aplikovať v prípade rozšírenie predmetu certifikácie, pri prechode k inej certifikačnej organizácii alebo rozšírenia certifikácie z nerevidovaných iných štandardov.

Zdroje:
[1] CC-Rail Newsletter 05/2016
[2] IRIS Presentation – InnoTrans 2016: 20 – 23. september 2016, Berlín
[3] IRIS Presentation – CB meeting 1. december 2016
[4] CC-Rail Newsletter 01/2017