Kvalita a BOZP – neoddeliteľné súčasti integrovaného systému manažérstva v praxi


Bezpečnostná stúpačka i kotviaci bod zároveň – výsledky skúšok

Alojz Jančík
Elektrovod Žilina, a.s.
manažér kvality

resumé
Článok na konkrétnom príklade poukazuje na opodstatnenosť integrácie jednotlivých zložiek riadenia organizácie, ako sú kvalita, environment, BOZP a ďalšie, pretože sú súčasťou celkového riadenia organizácie. Z pohľadu samotnej organizácie, ale aj celospoločenského hľadiska sú jednotlivé zložky riadenia tak úzko prepojené, že je niekedy problém nájsť ich rozhranie. Z popisovaného príkladu z praxe pekne vidieť, že kým je popisovaný prvok v jednej organizácii riadený zložkou kvality, v inej organizácii už je ten istý prvok riadený zložkou BOZP.

Bezpečnostná stúpačka BS 20 je dobre známa všetkým zainteresovaným v oblasti výroby a montáže oceľových konštrukcií stožiarov, ale hlavne údržbárom prevádzkovateľa liniek elektrického vedenia v SR a ČR, ale aj v niektorých iných krajinách. Montuje sa na konštrukciu stožiara v stanovených vzdialenostiach medzi klasické stúpačky, ktoré slúžia na výstup lezca do priestorov konštrukcie pri montážnych či údržbárskych prácach. Bezpečnostná stúpačka plní funkciu klasickej výstupovej stúpačky a zároveň je aj kotviacim bodom, bezpečnostným prvkom, slúžiacim na zabezpečenie lezcov pri práci vo výškach. Aké parametre má spĺňať kotviaci bod a ako ich overiť sa pokúsim v krátkosti opísať v ďalšej časti tohto článku.

Súbor bezpečnostnej stúpačky BS 20 tvorí závitový svorník vyrobený z guľatiny priemeru 20 mm a nízka oporná matica M20. Svorník má na jednom konci závit M20 a na druhom je ohnutý do tvaru špirály (obr. 1). Na konštrukciu sa montuje spravidla do otvoru s priemerom 21,5 mm pomocou štandardnej matice M20 s podložkou.

Bezpečnostná stúpačka BS 20 patrí do skupiny regulovaných výrobkov. Ako bezpečnostný prvok na ochranu pracovníkov pri práci vo výškach bola pod označením KOP-12 už v roku 1997 v zmysle vtedy platného Zákona o štátnom skúšobníctve certifikovaná v Skúšobnom ústave dopravnej a stavebnej techniky. Žiaľ nezachovali sa žiadne záznamy o vykonaných skúškach a ich výsledkoch. Navyše, udelený certifikát stratil platnosť v roku 2000. Na základe legislatívy prijatej v uplynulých rokoch vyvstala potreba zaoberať sa technickými parametrami a posudzovaním zhody odznova.

V priebehu roku 2013 bola na Elektrovod Žilina, a.s., zo strany jeho zákazníkov, niekoľkokrát vznesená požiadavka na dokladovanie parametrov – preukázanie zhody bezpečnostnej stúpačky BS 20. Elektrovod Žilina, a.s. ako výrobca oceľovej konštrukcie stožiarov, resp. jej dielcov dodáva aj spojovací materiál. Spojovací materiál nakupuje hlavne od poľských a nemeckých výrobcov. Ak je objednaná bezpečnostná stúpačka BS 20, tiež ju nakupuje od poľského výrobcu. Po zlyhaní možnosti kúpiť ju od výrobcu aj s požadovaným certifikátom sa Elektrovod Žilina, a.s. rozhodol zrealizovať skúšky na vlastnej skúšobni stožiarov a prevziať tak zodpovednosť za kvalitu tohto produktu na vlastné plecia.

Pre samotnú realizáciu požadovaných skúšok bolo potrebné najskôr zmapovať aktuálne platnú legislatívu a technické normy. A to hlavne tie, ktoré už priamo definujú požadované parametre pre túto stúpačku ako kotviaci bod a stanovujú metódy ich skúšania. O legislatíve, ktorá zahŕňa požiadavky na technické špecifikácie výrobkov, ich rozdelenie do skupín, postupy preukazovania zhody, zainteresované strany, vystavovanie certifikátov a samotné vyhlásenia o parametroch (v minulosti nazývané vyhlásenie o zhode) sa podrobne zmieňovať nebudem. Spomeniem len Zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, z ktorého je potrebné vychádzať.

Požiadavky na kotviace body a metódy ich skúšania stanovuje norma STN EN 795 „Osobné ochranné prostriedky proti pádu z výšky. Kotviace zariadenia“. Táto norma je platná od januára 2013. Jeden z parametrov, statickú pevnosť, tejto normy však sprísňuje na území SR Vyhláška č. 147/2014 platná od 1.7.2013. Bezpečnostná stúpačka BS 20 je kotviacim zariadením typu A. V stručnosti ďalej uvádzam popis požiadaviek na tento typ kotvenia stanovených normou STN EN 795, článok 4.4. Keď sa skúša deformácia, nijaká časť kotviaceho zariadenia typu A, ktorá sa má deformovať, napríklad tlmí energiu, nesmie vykazovať trvalú deformáciu väčšiu ako 10 mm v smere zaťaženia. Keď sa skúša dynamická pevnosť a celistvosť, kotviace zariadenie nesmie uvoľniť pevné skúšobné závažie a toto sa musí zadržať nad zemou. Keď sa skúša statická pevnosť, kotviace zariadenie musí udržať záťaž. V stručnosti tiež niečo o požiadavkách na skúšobné metódy. Pri skúške deformácie sa na kotviaci bod pôsobí statickou skúšobnou záťažou 0,7 kN počas 1 minúty. Skúšobná záťaž sa odstráni a pozoruje sa a zaznamená trvalá deformácia. Pri skúške dynamickej pevnosti a celistvosti sa na kotviaci bod pripevní silomer. Jeden koniec skúšobného spojovacieho prostriedku z dynamického horolezeckého lana stanovených parametrov sa pripevní na silomer pomocou karabíny a druhý koniec skúšobného spojovacieho prostriedku sa pripevní takisto pomocou karabíny na pevné skúšobné závažie 100 kg. Na pevné skúšobné závažie sa pripevní rýchlospúšťacie zariadenie. Pevné skúšobné závažie sa posúva smerom dole, kým skúšobný spojovací prostriedok nedrží závažie. Potom sa pevné skúšobné závažie zdvihne do určenej výšky voľného pádu a drží sa vo vodorovnej vzdialenosti maximálne 300 mm od kotviaceho bodu. Skúšobné závažie sa uvoľní a pozoruje sa a zaznamená, či sa závažie zachytilo a zadržalo nad zemou. Zaznamená sa špičková záťaž na kotviaci bod, vychýlenie kotviaceho zariadenia a posunutie kotviaceho bodu. Závažie na kotviace zariadenie sa zvýši na 300 kg a nechá sa pôsobiť 3 minúty. Skontroluje sa, či sa závažie drží nad zemou. Pri skúške statickej pevnosti sa kotviace zariadenie nainštaluje v statickom skúšobnom zariadení a pôsobí sa 3 minúty statickou záťažou 12 kN, resp. podľa vyššie citovanej vyhlášky 15 kN. Skontroluje sa, či kotviace zariadenie udržalo záťaž.

K samotnej skúške treba ešte poznamenať, že je náročná ani nie tak na technické skúšobné zariadenia, ale hlavne na vhodné priestory či vhodné konštrukcie, ktoré umožnia inštaláciu požadovaných skúšobných zostáv. Väčšinu z nich má Elektrovod Žilina, a.s. k dispozícii vďaka prevádzkovaniu skúšobne stožiarov. Niektoré skúšobné zostavy je vidieť na obr. 2. Aj tak však bolo potrebné navrhnúť a vyrobiť pomocnú konštrukciu na inštaláciu stúpačiek a rýchlospúšťacie zariadenie na spúšťanie skúšobného závažia. Okrem toho bolo tiež potrebné kúpiť potrebné množstvo predpísaného dynamického horolezeckého lana, čo pri ponuke na slovenskom trhu zabralo nezanedbateľné množstvo času. Po naviazaní potrebného počtu viazacích prostriedkov podľa normy nasledovalo zisťovanie výšky voľného pádu skúšobného závažia pri skúške dynamickej pevnosti a celistvosti. Toto si vyžiadalo niekoľko tzv. cvičných pokusov. Potom už samotné skúšanie prebiehalo hladko.

Dosiahnuté výsledky skúšok zobrazuje tabuľka. Uvedené hodnoty predstavujú priemerné hodnoty za všetky odskúšané vzorky. Dôležitým údajom vzťahujúcim sa k uvedeným výsledkom je, že skúšané bezpečnostné stúpačky BS boli vyrobené z materiálu kvality S355 J2. Z iného materiálu zatiaľ stúpačky podľa aktuálne platných špecifikácií skúšané neboli. Stúpačka po skúške na dynamickú pevnosť je zobrazená na obr. 3.

Týmto článkom som chcel na konkrétnom príklade poukázať na opodstatnenosť integrácie jednotlivých zložiek riadenia organizácie, ako sú kvalita, environment, BOZP a ďalšie, pretože sú súčasťou celkového riadenia organizácie. Zároveň dávam do pozornosti odbornej verejnosti pôsobiacej v oblasti mažérských systémov a skúšobníctva, prevádzkovateľom a tiež projektantom liniek elektrického vedenia, že Elektrovod Žilina, a.s. je pripravený popri samotnej výrobe oceľových konštrukcií a ich dielcov vrátane dodávky spojovacieho materiálu, či ich skúšania na skúšobni stožiarov, aj naďalej spolupracovať pri dodávke bezpečnostých stúpačiek so všetkými náležitosťami vyplývajúcimi z technických alebo legislatívnych predpisov. K tejto spolupráci ponúka všetky technické znalosti a zručnosti nielen skúšobne stožiarov, ale aj materiálového skúšobného laboratória.