Ocenenie výnimočných prístupov sestier v starostlivosti o dlhodobo chorých a umierajúcich

Zuzana Fabianová
Zariadenie sociálnych služieb Slnečný dom, n.o.
/Ošetrovateľské centrum, Humenné
riaditeľka pre odborné a personálne činnosti
predstaviteľ manažmentu pre kvalitu

Príbeh sklamaných študentiek

Ocenenie vynimocnych pristupov sestier 01Niekedy, asi v najtvorivejšej etape našich životov (ale my to ešte nevieme), príde k nám myšlienka. Tak to bolo aj s nami. Začali sme práve študovať na zdravotníckej škole a zažívali sme prvé hodiny praxe v miestnej nemocnici. V naškrobených bielych čepcoch a zásterách na belasých šatách, sme prechádzali nemocničné izby a všetky priestory. Naša predstava a teoretická príprava starostlivosti o chorého bola dokonalá a odrazu nastal šok z reality. V pochmúrnych obrovských izbách bolo priveľa kovových postelí a na každej z nich ležal utrápený ľudský tvor. Naťahovali za nami ruky a slabé hlasy prosili o pomoc… Nebolo dosť personálu, nebolo dosť času, nebolo vhodné prostredie… Nebolo nič, a niekedy ani ochota pomôcť… Vtedy sa nám mihlo hlavou: takto nie, takto to nemá byť, nesmie… A napadlo nás zároveň, že ak sa raz ja budem starať o chorých a umierajúcich, musím byť ich dobrým anjelom… Ale ako?

Dokončili sme strednú školu a pokračovali vo vysokoškolskom štúdiu na prestížnej univerzite v Prahe, dostali sme to najlepšie vzdelanie a podnety. Padli na úrodnú pôdu. Vďaka univerzite sme absolvovali prax vo Veľkej Británii a tam sme sa po prvý raz v živote dostali do hospicu. Uvideli sme, že starostlivosť o ťažko a dlhodobo chorých, aj umierajúcich, môže mať veľmi ľudskú a zároveň veľmi profesionálnu podobu. Videli sme útulné prostredie, príjemný personál a pokoj na tvári chorých… Po návrate odtiaľ a ukončení školy sme pracovali na rôznych miestach v oblasti zdravotníctva a všade sme mali oči otvorené, vnímali sme rôznu úroveň ošetrovateľstva, prijímali sme podnety z okolia. Po čase sme konštatovali, že aj keby sme boli veľmi obetavé a usilovné, aj keby sme veľmi chceli aplikovať to najlepšie, čo sme vedeli a videli… nestačí to. Systém a okolie nezmeníme. Často sme sa rozprávali o tom v kruhu blízkych, vo voľnom čase, pri príjemných udalostiach, ale i vo chvíľach, keď choroba a smrť, ako sa hovorí, kosila v našom lese… Pre svojich najbližších sme chceli v ich ťažkých chvíľach to najlepšie a videli sme, že v našom okolí sa kvalita starostlivosti nezlepšila, naopak.

… viac sa dočítate v aktuálnom čísle časopisu.