Nevidia a predsa čítajú, píšu e-maily, cestujú


Môže byť život v tme kvalitný?

Ivana Potočňáková
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska
manažérka pre fundraising

resumé
Život bez jedného zo základných zmyslov nie je jednoduchý, dá sa však prežiť kvalitne. Dôležitým predpokladom je vyrovnanie sa s postihnutím. S podporou najbližšieho okolia, vlastnou motiváciou a využitím optických či kompenzačných pomôcok môže žiť nevidiaci šťastné a plnohodnotné dni.

Nevidia a predsa citaju 02„Ideš pekne popri palci, urobíš rez nožom. Posunieš nôž doľava a rez opakuješ.“ Skúsená inštruktorka Dagmar zasväcuje hokejistu Michala Handzuša do krájania cibule „naslepo“. Takmer dvojmetrový športovec zvláda aj náročné oddeľovanie žĺtka od bielka. Partnerku pri príprave surovín na praženicu mu robí nevidiaca Zuzana zo Zvolena. Študentka sociálnej práce napokon na elektrickom sporáku vajíčka sama usmaží. „Chutia vynikajúco,“ uznanlivo prikyvuje športovec.

Dôstojný a integrovaný život

Už rovné štvrťstoročie pôsobí na „trhu“ mimovládneho sektora organizácia zastupujúca záujmy ľudí so zrakovým postihnutím. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska je občianske združenie, ktorého základným poslaním je úsilie o dosiahnutie plnohodnotného a dôstojného života ľudí so zrakovým postihnutím. Po dvadsiatich piatich rokoch existencie má viac ako 4 000 členov združených v 65 základných organizáciách. Na ôsmich  krajských strediskách poskytuje sociálne služby – špecializované sociálne poradenstvo a sociálnu rehabilitáciu – bezplatne pre všetkých nevidiacich a slabozrakých, ktorí o ne prejavia záujem.

Nevidia a predsa citaju 01Prvé slepecké spolky

História organizovaného slepeckého hnutia na našom území sa začala na prelome 19. a 20. storočia. Na území bývalého Rakúsko-Uhorska sa zakladali prvé slepecké spolky, na Slovensku sa nevidiaci a slabozrakí od roku 1919 organizovali v Podpornom spolku samostatných slepcov pre Československú republiku. Po roku 1948 boli všetky organizácie zdravotne postihnutých zlúčené do Zväzu invalidov. S výnimkou rokov 1969 – 1974, kedy sa podarilo založiť Československý zväz nevidiacich a slabozrakých, nemohli mať zrakovo postihnutí v bývalom Československu svoju organizáciu.

Po zmene politických pomerov v roku 1989 vznikajú iniciatívy na založenie samostatnej organizácie. 7. apríla 1990 vyústili do ustanovujúceho zjazdu Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS).

Cez sebaobsluhu naspäť do života

Strata alebo vážne oslabenie zraku znamená pre každodenný život človeka obrovskú zmenu. Všetky zautomatizované činnosti z predchádzajúceho obdobia prestávajú razom platiť. Úkony, ktoré človek zvládal mechanicky a spamäti, robil ich podvedome bez premýšľania, odrazu dostávajú nový rozmer. Chýba zraková kontrola. Všetko je zložitejšie, zdĺhavejšie, nebezpečnejšie.

Človek, ktorý stratil zrak v dospelosti, si musí doslova vyšliapať nové chodníčky. Napriek tomu, že všetko je iné a neznáme, môže sa nevidiaci s podporou svojho najbližšieho okolia vrátiť do svojho predchádzajúceho života. ÚNSS mu poskytne kurz sebaobsluhy na krajskom stredisku, ktoré sa nachádza najbližšie k bydlisku klienta. Po zostavení individuálneho plánu a úvodných stretnutiach s inštruktorom sociálnej rehabilitácie nasleduje výcvik v domácom prostredí klienta.

Nejako to zvládnem

Nevidia a predsa citaju 03Sebaobsluha. Občas býva odsúvaná na vedľajšiu koľaj, dokonca podceňovaná zo strany nevidiacich aj ich okolia: nejako to predsa zvládnem, vždy bude blízko niekto, kto to za mňa urobí. Realita je pritom iná a mnohé veci sú ťažšie, ako sa javia na prvý pohľad. Zvlášť pre človeka, ktorý stratil zrak v dospelosti, nie je jednoduché prijať rozhodnutie učiť sa sebaobsluhe a takým samozrejmostiam, akými sú krájanie chleba alebo natieranie masla na krajec. S každým malým úspechom sa však človek pomaly približuje k veľkej pyramíde svojej samostatnosti a sebestačnosti. A k vyššej kvalite svojho života s postihnutím.

Cieľom kurzov sebaobsluhy nie je všetko za nevidiaceho urobiť, ale spoločne hľadať techniky a postupy, pomocou ktorých úkony zvládne sám. Hlavnou métou je čo najväčšia miera samostatnosti v oblasti starostlivosti o seba a svoju domácnosť. Pomocníkmi sú ďalšie zmysly: čuch, sluch, hmat, chuť a vytvorenie záchytných bodov v domácom prostredí. Užitočné je aj vyvinutie systému označovania i nový prístup k vlastnej bezpečnosti zo strany nevidiaceho.

… viac sa dočítate v aktuálnom čísle časopisu.