Slovensku hrozi druhy Detroit

Slovensku hrozí druhý Detroit


Filip Gergely
GQ systems s.r.o.
konateľ

Narodil sa v roku 1988 v Nitre do rodiny manažéra kvality. Nechal právo a začal pracovať v odvetví, ktoré pozná od skorej mladosti. Od roku 2011 vedie svoju vlastnú spoločnosť GQ systems, ktorá sa zameriava na externý inžiniering.

Je jedným z prvých priekopníkov, ktorí tvrdia, že automotive treba zjednodušovať a preto jeho firma vytvára riešenia na zľahčovanie práce v automotive odvetví. Okrem softwaru GQ ISSUE MANAGER vydáva jeho spoločnosť v najbližších dňoch software s názvom GQ SORTWARE na podporu manažmentu sortingu a okamžitých nápravných opatrení.
  • Ako si sa dostal do automotive odvetvia?

Môj veľký sen bolo právo. Avšak už popri gymnáziu som pracoval v automotive kvalite, síce na najnižších leveloch, ale nabral som tam cenné skúsenosti. V podstate som v tomto prostredí vyrastal. Otec je bývalý manažér kvality a častokrát som s ním chodil na návštevy do rôznych závodov. Vysvetľoval mi základné princípy fungovania kvality, sú to veci, ktorým doteraz mnohí ľudia nerozumejú.

  • Koľko si mal rokov, keď ťa začal brávať do závodov?

V podstate ma začal brávať od mojich 10 rokov. Spomínam si tiež na zaujímavé momenty, keď ma otec brával na autosalóny a presne mi ukazoval, na ktorých dieloch pracoval, čo robila aká firma, aké nápravné opatrenie použili a podobne. Vždy sme to celkom slušne študovali. Pamätám si, keď sme prišli do Nitry na autosalón a tam mi ukazoval na vystavenom aute, vraviac: „Pozri, tu je ten kábel, čo robíme.“ Začal ho rozpájať, aby mi ukázal, s ktorými kontaktmi mali problémy a ako ich značili. Myslím, že predajcovia asi neboli úplne nadšení. Každopádne prehľad som mal už vtedy.

  • Jasné, to chápem, ale kedy si to začal riešiť tak viac vážnejšie ako vlažnejšie?

Tak ako každý chlapec sa hrá s autami, tak aj ja som mal svoje angličáky. My chalani to máme v sebe. Ale to bolo asi tak všetko, nikdy som sa do toho nejak intenzívnejšie nemiešal, aj keď som to mal doma na dennom poriadku. Chcel som ísť vlastnou cestou.

Nakoniec som do toho vhupol. V odvetví som sa pohyboval už od svojich 15 rokov. Svoje prvé prázdniny na strednej škole, kedy som mohol pracovať, som hneď strávil vo fabrike pri Nitre. Vyrábali tam spätné zrkadlá a kontrolovali sme, či je dobrá farebnosť a či nie sú poškriabané atď. Jednoduché, ale zodpovedné práce.

  • Predpokladám, že ako tínedžer si už zarezával vo fabrike celé leto. Čo ťa k tomuto viedlo?

Toto bol vždy moment, keď sa človek musí rozhodnúť, či chce stráviť leto upotený v závode, ale so skúsenosťami a peniazmi vo vrecku, alebo môže ležať upotený na kúpalisku bez týchto dvoch výhod. Vždy som volil prácu. Zaujímavé je, že aj po rokoch sa stretnem s názormi, že som bol rôzne zvýhodňovaný, kvôli otcovi kvalitárovi. Opak je pravdou, častokrát boli nároky na mňa o to väčšie. Nič som nikdy nedostal zadarmo, vždy som bol vedený k tomu, aby som si zodpovedne odpracoval, zarobil a aby som bol samostatný. Keby niet tohto prístupu, tak tu dnes nesedíme a nerobíme tento rozhovor.

  • Dobre, takže tvoja kariéra v automotive odvetví začala zhruba v 15 rokoch. Kedy však nastal ten zlom, že si vedel, že „tomuto sa chcem naozaj venovať?”

Bolo to zhruba v mojich 20 rokoch, študoval som právo a popri tom pracoval ako rezidentný inžinier kvality vo viacerých firmách na Slovensku aj v zahraničí. Myslím, že som častokrát úspešne odhadol situáciu a viaceré problémové projekty sme obrátili z chaosu do polohy úspešný a zarábajúci. Niektoré z nich trvajú s obmenami dodnes. To boli momenty, ktoré ma utvrdili v tom, že toto odvetvie má pre mňa budúcnosť.

… viac sa dočítate v aktuálnom čísle časopisu.

Autor článku vyštudoval žurnalistiku na UKF v Nitre.
Vo svojich článkoch sa venuje problematike v automotive a vývoju tohto priemyslu na Slovensku.

Otázky kládol: Matúš Molnár