Hlavne nedostatky pri uplatnovani manazerskych systemov

Hlavné nedostatky pri uplatňovaní manažérskych systémov 14. časť

Mikuláš Čollák
collakm@gmail.com
redakcia@casopiskvalita.sk

„Odstráň závislosť kvality na kontrole! Nahraď potrebu masovej kontroly zabudovaním kvality priamo do výrobku od počiatočnej fázy jeho života.“

Wiliam Joseph Deming

resumé
Pokračujeme v seriáli o nezhodách a chybách pri uplatňovaní manažérskych systémov. Úroveň seriálu sa zvýši uvedením príkladov z praxe skúsených kolegov. Preto posielajte svoje námety na adresy: redakcia@casopiskvalita.sk alebo autorovi: collakm@gmail.com.
Stačí iba stručný opis príkladu nezhody/chyby alebo i pozitívnych riešení. Pošlite tiež kontakt na autora a budeme vás citovať. Radi by sme spoznali i vaše ohlasy na seriál (najmä nesúhlasné - v polemike sa môže vykryštalizovať správne riešenie). Tých čitateľov, ktorí sa s týmto seriálom stretajú prvýkrát, informujeme, že dodržujeme poradové čísla kapitol, príkladov i odporúčaní v každom pokračovaní - aby sme sa vedeli k nim vrátiť.

V tomto pokračovaní sa zameriavame na významnú časť životného cyklu výrobku i poskytovanej služby - na predvýrobné etapy. Nezaškodí i trocha viac teórie inovácií. Keď naplníme obsah odkazu Dr. Deminga (pozri motto) a navrhneme technológiu výroby tak, že každý kus bude vo všetkých znakoch kvality bezchybný, môžeme zrušiť výstupnú kontrolu a náš zákazník - veľkoodberateľ môže zrušiť vstupnú kontrolu. Výrobcovia dielcov alebo súčiastok pre výrobu automobilov vedia, čo sú predvýrobné etapy a koľko úsilia a financií si vyžiada ich registrácia ako bezvýhradných dodávateľov automobilky. Vedia o tom i vývojári nového druhu chemikálie, či liečiva.

54. Manažment nepochopil význam predvýrobných etáp

Doposiaľ u nás pretrváva názor, že kvalitu výrobku je možné najlepšie regulovať za pomoci technickej kontroly. Pre tento nesprávny názor je symbolické i to, že vrcholový manažment firiem v mnohých prípadoch vyberá za predstaviteľov manažmentu pre systém kvality manažérov z útvarov technickej kontroly a nie systémových odborníkov. Pritom technická kontrola funguje iba ako mechanický triedič, ktorý nám oddelí chybné alebo nezhodné výrobky od množiny bezchybných. Keby vo firme nejestvovala systémová spätná väzba, pôsobiaca formou nápravných opatrení, podiel nekvality by sa s časom nemenil. I v prípadoch, že spätná väzba nápravných opatrení pôsobí účinne, je omnoho účelnejšie zabudovať kvalitu do výrobku už v dobe jeho navrhovania a vývoja.

Predvýrobné etapy, ktoré zahrňujú marketing, navrhovanie a vývoj, sú oprávnene považované za tie časti životného cyklu výrobku, ktoré majú najväčší vplyv na jeho budúcu kvalitu. Sú tiež zdrojom pre technický a ekonomický rozvoj firiem. Toto sú hlavné dôvody, prečo významné firmy, ale i štáty, investujú do výskumu a vývoja značné finančné prostriedky a podporujú invencie – tvorivé myšlienky. Výskum a vývoj patria medzi najzložitejšie tvorivé činnosti ľudského ducha. Vo firmách s vyspelým vrcholovým manažmentom patria preto kreatívni pracovníci k uznávaným, váženým a najlepšie plateným jednotlivcom. Pravidlom však je, že o ich kvalite nehovorí funkčné zaradenie, ale merateľné výsledky práce.

Príklad 101:
Plastikárska firma sa uchádzala o pozíciu dodávateľa výliskov pre automobilku. Manažment nemal žiadne skúsenosti so štatistickým riadením procesov. Kvalitu výliskov sa snažil zabezpečiť meraním fyzikálnych vlastností výliskov a ich rozmerov. Pri hromadnej výrobe s vysokým počtom výliskov sa mohol riadiť iba výberom pre kontrolné merania. Audítor zastupujúci automobilku rýchlo ukončil audit, pričom označil dodávateľa ako nevyhovujúceho a odporučil mu vymeniť lisy za také, ktoré zvládnu štatistické riadenie procesu lisovania.

Odporúčanie 105:
Odporúčanie k tomuto príkladu konzultoval autor seriálu s Ing. Jozefom Ažaltovičom2. Automobilky nemajú vstupnú kontrolu kvality dodávaných dielov a súčiastok. To ani nie je možné pri tisícoch položiek dodávaných v stovkách tisícov kusov za rok. Dodávateľ pre automobilku musí preto plniť, okrem iných, dve základné podmienky:

  1. Spôsobilosť procesu meraná indexmi Cp a Cpk musí dosiahnuť hodnotu min. 1,6. Pre ilustráciu (nie ako úplnú informáciu o štatistickom riadení procesov): index spôsobilosti procesu Cp je definovaný ako pomer: interval tolerancií k šesťnásobku smerodajnej odchýlky:hlavne-nedostatky-pri-uplatnovani-manazerskych-systemov-14-02kde USL, LSL sú horná a dolná predpísaná medzná hodnota tolerancie a σ je smerodajná odchýlka. Pri hodnotách indexov spôsobilosti blížiacim sa k číslu 2,0 je dosahovaná nulová chybovosť (zero defects).
  2. Musí byť bezpodmienečne dodržaná perfektná logistika (konteinery, obaly, manipulačné podmienky, označovanie, dokumentácia k zásielke, osvedčenia o kvalite). Logistickou podmienkou je najmä termín dodávky JIT (Just in Time = Práve včas), pretože automobilky si nemôžu dovoliť prepych skladovania veľkého množstva položiek; ani opačné prípady – keby niektoré položky chýbali.

Toto je iba malá časť podmienok, ktoré musí plniť potenciálny dodávateľ pre automobilový (aj elektrotechnický) priemysel.

Napriek tomu, úsilie a investície, ktoré sú vložené do predvýrobných etáp, sa vyplatia. Odpadajú materiálové straty zo zmätkov a je omnoho vyšší využiteľný fond pracovnej doby. Čo je hlavné: spoľahlivý a zákazníkom dôkladne preverený dodávateľ má trvalý odbyt. A toto platí pre predvýrobné etapy všeobecne.

Príklad 102:
hlavne-nedostatky-pri-uplatnovani-manazerskych-systemov-14-01Je známe, že Japonci prevažnú časť investičného procesu venujú prípravným prácam a iba menšia časť pripadá na samotnú realizáciu investície. V prípravných prácach veľmi podrobne analyzujú možné pôsobenie každého detailu na výsledný celok. Snažia sa o vývoj optimálne fungujúcich technológií. Predĺženie času, vyplývajúce zo starostlivej prípravy, sa niekoľkonásobne vráti vysokým využiteľným fondom pracovnej doby spoľahlivej prevádzky a jej ekonomikou.

I autor známej parížskej veže Eiffel pripravil jej výstavbu tak, že pri záverečnej bilancii materiálov nebol nazvyš a nechýbal ani jediný nosník a spojovací oceľový nit.

Odporúčanie 106:
Vedúci manažéri útvarov výskumu a vývoja musia byť kompetentní na riadenie celého procesu dizajnu. Procesom dizajnu venujú patričnú pozornosť i normy ISO 9001, vydania z rokov 2008 i 2015. Kým sa pustíme do nových riešení – i pomerne jednoduchých – postupy uvedené v týchto normách je potrebné dobre naštudovať. Proces navrhovania a vývoja je uvedený univerzálne a platí pre všetky odbory výroby a poskytovania služieb.

Pre predvýrobné etapy platia niektoré definície a je užitočné, aby (najmä začínajúci) manažment tieto pojmy pochopil.

Predvýrobné procesy (ako to vyplýva z názvu) sú prvé etapy životného cyklu výrobku, t.j. marketing a dizajn (výskum a vývoj). Do predvýrobných etáp zaraďujeme niekedy i projektovanie a konštrukciu, výstavbu/rekonštrukciu výrobného zariadenia, skúšobnú prevádzku/výrobu prvého kusa.

Predvýrobné etapy sa pre rôzne odvetvia značne líšia. Iné postupy sú pre vývoj novej chemickej výroby, iné pre strojárenské, elektrotechnické, celulózo-papierenské, potravinárske výrobky, farmáciu, armádu atď.

Marketing je podnikateľská metóda, ktorá umožňuje firme hľadať odbyt pre nové produkty a vytvárať tento trh. Úlohou marketingu je i zisťovať požiadavky potenciálnych zákazníkov. Pre jestvujúce výrobky sa organizácia musí systematicky o tento trh starať. Vychádza sa zo skutočnosti, že podnik môže ciele dosiahnuť iba vtedy, ak dokonale pozná potreby a priania svojich zákazníkov. Tieto musí poznať lepšie a dôkladnejšie ako konkurencia. Moderný marketing je dôležitým procesom riadenia podniku s orientáciou na trh a každého zákazníka.

Dizajn je tvorený radom tvorivých procesov, počas ktorých výskumní a vývojoví pracovníci navrhnú nový alebo vylepšia jestvujúci výrobok, nadväzujúc na výsledky marketingu. Proces dizajnu je možné deliť na výskum a vývoj.

Podľa zamerania je možné rozlišovať výskum základný a aplikovaný. Nás zaujíma najmä aplikovaný výskum, ktorého všeobecným zámerom je skúmanie, vykonávané za účelom získania nových poznatkov. Je orientovaný v prvom rade na špecifický praktický cieľ alebo účel. Výskumnou činnosťou získavame podklady pre vývoj novej alebo zásadne inovovanej technológie.

Vývoj produktu/služby tvoria plánovité činnosti, ktorých cieľom je nový/inovovaný produkt/služba. Súčasťou vývoja je konkrétny návrh technológie a optimalizácia ekonomických ukazovateľov výroby. Aby sa splnili očakávania zákazníka, dodržal harmonogram a dosiali optimálne ekonomické ukazovatele, používajú sa viaceré nástroje a metódy: štúdie účelnosti, štúdie aplikovateľnosti, štúdie bezporuchovosti, inžinierstvo kvality (nazvané tiež Taguchiho metódy) a ďalšie.

Azda najfrekventovanejším pojmom používaným v kontexte s predvýrobnými etapami je inovácia. Inovácia je nová idea, či koncept v ekonomickej oblasti, t.j. (vy)nájdenie nových alebo vylepšených produktov, služieb, procesov alebo technológií a ich zavedenie do praxe. Do ekonómie termín inovácia ako špecifický termín zaviedol rakúsky ekonóm Joseph Alois Schumpeter5. Významný príspevok k teórii inovácií priniesol český ekonóm František Valenta. Známe je Valentovo inovačné spektrum. Je dôležité pochopiť ho, aby sme vedeli určiť prioritu úloh v našej organizácii:

  • inovácia -1. stupňa – degenerácia – objekt stráca svoju funkčnosť.
  • inovácia 0. stupňa – regenerácia – obnova pôvodných kvalít, snaha udržať objekt v pôvodnom stave.
  • inovácia 1. stupňa – extenzívne zväčšenie – napr. zvýšenie výroby prijatím viacerých ľudí.
  • inovácia 2. stupňa – zmena vzťahov – reorganizácia vzájomných vzťahov, napr. presun výroby na výkonnejšie stroje.
  • inovácia 3. stupňa – adaptácia kvality – menšie kvalitatívne zmeny na objekte.
  • inovácia 4. stupňa – nový variant – vylepšenie niektorých významných funkcií objektu.
  • inovácia 5. stupňa – nová generácia – kvalitatívna zmena všetkých významných funkcií objektu.
  • inovácia 6. stupňa – nový druh – zmena koncepcie objektu so zachovaním pôvodného princípu.
  • inovácia 7. stupňa – nový rod – úplná zmena pôvodného princípu.
  • inovácia 8. stupňa – nový kmeň – absolútna inovácia.

Bolo by príliš komplikované, keby sme v praxi našich firiem podrobne rozlišovali všetkých 8 inovačných stupňov. Stačí napríklad stanoviť a ako všeobecne platné opísať postupy pre prípady, pri ktorých sa nový výrobok a technológia odlišujú od predchádzajúcich:

  • jedným až dvomi znakmi kvality (zlepšený výrobok),
  • väčšinou znakov kvality (podstatne zlepšený výrobok),
  • všetkými znakmi kvality (nový výrobok).

Príklad 103:
Tento príklad nám poslal Ing. Michal Kellner, CSc. V chemickej firme, kde pracoval, v minulosti bola riešená výskumná úloha: Vývoj a technológia výroby tavných lepidiel na drevo. Išlo o inováciu vyššieho stupňa, pretože vo firme, ani na Slovensku, sa v tej dobe tavné lepidlo nevyrábalo a receptúry skúmané tamojšími výskumníkmi boli originálne.

Jedným z rozhodujúcich znakov kvality tavných lepidiel je odolnosť lepeného spoja pri tepelnom zaťažení. Zjednodušene: Skúška sa vykonáva tak, že dve drevené, presne definované telieska sa zlepia na ploche skúšaným lepidlom. Telieska sa zavesia do termostatu. Na spodnom teliesku je pripevnené závažie. Teplota v termostate sa zvyšuje. Keď sa po dosiahnutí teploty 80 °C telieska oddelia na ploche lepeného spoja, lepidlo je nevyhovujúce; keď zlepený spoj vydrží min. 80 °C, lepidlo vyhovuje požiadavkám.

Boli skúšané rôzne receptúry a plánovité zmeny pomerov množstiev zložiek. Dlho bez očakávaného výsledku. Až raz lepený spoj ostal spojený i pri zvýšenej teplote. Výskumník, ktorý robil skúšky, vybehol na chodbu a nadšene zakričal v miestnom nárečí „Trime to!“ („Drží to!“). A názov výrobku Trimeto bol na svete.

Odporúčanie 107:
Chemický priemysel má svoje špecifiká. Vývoj nového výrobku sa dá zhrnúť do týchto krokov:

  1. Marketing (výskum trhu).
  2. Plán úlohy (zdôvodnenie potreby a množstiev, harmonogram, ľudia, finančné a materiálne zdroje – úvodná oponentúra).
  3. Štúdium literatúry (invencie).
  4. Laboratórny výskum (návrh a overenie receptúry v laboratórnych aparatúrach, testovanie vlastností nového výrobku).
  5. Švrťprevádzkový/a alebo poloprevádzkový výskum (maloobjemové reaktory, podklady pre prevádzku, overovanie vzoriek u zákazníkov).
  6. Projektovanie linky (výpočty a konštrukcie aparátov).
  7. Skúšobná prevádzka (verifikácia technológie a validácia funkčných vlastností nového produktu, testovanie produktu – funkčné a hygienickotoxikologické vlastnosti).
  8. Dokumentácia k výrobe (technologický reglement, pracovné inštrukcie, bezpečnostné a protipožiarne predpisy, skladové poriadky a nakladanie s odpadmi, KBÚ).
  9. Definitívna prevádzka (schvaľovanie prevádzky dotknutými orgánmi, plánovanie výroby, výroba, kontrola kvality, infraštruktúry a technologického postupu, zneškodňovanie/využívanie odpadov).
  10. Ukončenie prevádzky (po skončení životnosti prevádzky/produktu ich bezpečná likvidácia – bez ohrozenia environmentu).

Po každom kroku sa musia uskutočniť kontrolné porady, ktorých cieľom je spresnenie/korekcie postupu. Keď ide o inovácie nižších poriadkov, niektoré kroky je možné vynechať.

Iné odvetvia priemyslu sa riadia podľa špecifických algoritmov inovačného cyklu.

… viac sa dočítate v aktuálnom čísle časopisu.