Dedukcia priam holmesovská

Dedukcia priam holmesovská

Mikuláš Čollák

Venované všetkým, ktorí prispievajú k nekvalite života

„Hovoríte, že na mŕtvole ste nepozorovali stopy násilia,“ ozval sa Sherlock Holmes po tom, čo mu doktor Watson rozprával o svojej nevšednej príhode. „Prosím vás, doktor, zopakujte mi ešte raz váš odpoludňajší zážitok. Nezabudnite však na žiadnu podrobnosť!“

„Well,“ začal Watson znova, „práve som vyšiel zo svojej ordinácie, keď som pred sídlom Anglickej spoločnosti pre kvalitu spozoroval hlúčok ľudí skláňajúcich sa nad nehybným telom muža. Chcel som nešťastníkovi poskytnúť pomoc, avšak rýchlo som zistil, že ten chudák už nežije. Po chvíli prišiel i strážnik, ktorý bol v blízkosti na pochôdzke. Vonkajšie príznaky nenasvedčovali o násilnej smrti a doklady pri sebe ten úbožiak nemal. Strážnik ho nechal odviezť na patológiu. Času som mal dosť a zvedavosť mi nedala, tak som navštívil Paddington Hospital. Mal som šťastie. Súdny lekár Dr. Trupyrez, ktorého obidvaja poznáme, práve pripravoval nebohého k pitve. Ani na nahom tele sa nenašli stopy násilia. Čo nás však udivilo, boli výrazné deformácie, ktoré boli pozorovateľné na mŕtvole. Pravé ucho toho úbožiaka bolo viditeľne vpadnuté do akejsi priehlbiny. Posledný článok ukazováka ľavej ruky bol pazúrovite zahnutý. Na ukazováku pravej ruky mal výrazný mozoľ. Lakte na obidvoch rukách boli pokryté zrohovatelou kožou, akýmsi pancierom. Najväčšie deformácie však bolo vidieť na hrudnom koši. Bol podstatne užší, ako u zdravého človeka. Celá telesná schránka nebohého bola akoby sploštená. Jakživ som nevidel tak zdeformovanú mŕtvolu. So súdnym lekárom sme sa zhodli, že nejde o akútne poúrazové deformácie, ale o výsledok dlhodobého pôsobenia akýchsi síl,“ končil svoj opis Watson.

„Je to veľmi zaujímavý prípad, doktor. Myslím však, že nebude ťažké ho objasniť,“ povedal Holmes a pokračoval: „S najväčšou pravdepodobnosťou ide o podnikateľa zo Slovenska. Aby som vám priblížil oblasť jeho pôsobenia, milý Watson, ide o krajinu asi tak v strede kontinentu, presnejšie medzi Fínskom a Gréckom. Predmetom podnikania nebohého bola obnosená bielizeň, ktorú odkladajú na schodištia naši dobrí ľudia pre potechu bezdomovcov. Mienil ho predávať vo svojom butiku ako kvalitné second-hand tovary.

„To je úžasné,“ zvolal s prekvapením doktor. „Obdivujem hĺbku vašej dedukčnej metódy. Ale umriem od zvedavosti, keď mi nevysvetlíte sled vašich myšlienok, pán Holmes!“

„Je to prosté, milý Watsne,“ odpovedal Holmes. „Ľahko uhádnuť, že ide o slovenského občana. Na celej populácii sa v tejto krajine začínajú prejavovať výrazné antropologické zmeny. Od beznádejných pokusov sa dovolať na úrady sa im pazúrovite deformuje ukazovák ľavej ruky a slúchadlo pritláčané k uchu im vytvára priehlbeň v lebke. Mozoľ na pravej ruke vzniká pri častom a dlohodobom klopaní na dvere mnohých kancelárií, ktoré títo ľudia navštevujú, v márnej snahe čosi vybaviť. Zrejme ste zvedavý, milý doktor, i na určenie oblasti pôsobenia tohto úbožiaka. Celý svet vie, že táto vrstva pôsobí na konkurenčnom poli hlavne tvrdými lakťami, avšak vo vzťahu ku kvalite sú príliš úzkoprsí. Z toho tie pancierové lakte a deformácie trupu. A príčina smrti? Hovorili ste, že nešlo o násilie a že úbožiaka ste našli pred sídlom Anglickej spoločnosti pre kvalitu. Usudzujem teda, že dostal infarkt, keď na vlastné oči videl na pútači Spoločnosti, že v našom kráľovstve vlastnia certifikát kvality i majitelia butikov.“