Bežná príhoda

Bežná príhoda


Mikuláš Čollák
collakm@gmail.com

Vymyslené pri nekonečnom čakaní na železničnom priecestí v roku 2001

Pri budove dopravného oddelenia Chemko v Strážskom stál rad farebných nablýskaných gravtomobilov. Direktorov vodič Štefan Ofér stál pri jednom z nich. Zamrmlal kód. Dvere sa nehlučne otvorili. Nasadol a pohodlne sa usadil do anatomického kresla. Na palubnej doske zažiaril zelenkavý nápis:

VYTÝČ SMER A RÝCHLOSŤ!

„Hlavná brána, 200, štart!“ ticho prikázal.

Gravitačné pole pod vozidlom sa zrušilo, gravto sa mierne vznieslo. Š. Oféra vtlačilo do kresla, ale o niekoľko sekúnd gravto už stálo pred hlavnou bránou. Fialový lúč, vychádzajúci zo strážneho dekódera, ohmatal poznávaciu značku gravta. Priehľadná silová bariéra hlavnej brány sa zrušila a na prístrojovej doske sa zopakoval predošlý nápis.

Ohlásil: „Kozmodrom…“ Kým určil rýchlosť, chvíľu zaváhal. „Času dosť, šéf priletí z Marsu až o 20 minút,“ pomyslel si a dodal: „300, štart!“

Gravto sa vznieslo a prudko vyrazilo. V spätnom monitore sotva stihol prečítať rýchlo sa zmenšujúci nápis:
Chemko – 200 rokov úspešnej práce, keď gravto prudko zabrzdilo. Popruhy, obopínajúce Števovu hruď sa napli a zaprašťali. Paluba oznamovala:

NEOČAKÁVANÁ PREKÁŽKA – VYTÝČ SMER A RÝCHLOSŤ!

Vodič nahlas zahrešil, pričom nechtiac označil smer k centru symetrie ženského tela. Paluba reagovala blikaním:

UDANÝ SMER NEPOZNÁM, NEMÁM V DATABÁZE – UPRESNI!

„Ani ho nemôžeš poznať, ty somár,“ vysmial sa v duchu mašine. A podobne, ako už niekoľko generácií vodičov pred ním, znechutene čítal nápis na otlčenej smaltovanej tabuľke pri ceste:

PAMIATKOVO CHRÁNENÝ OBJEKT POSLEDNÉ ZÁVORY V EURÓPE

Za spustenými závorami tíško preletel gravivlak do Humenného.