Od výkonnosti k hodnoteniu spoločenskej zodpovednosti

Od výkonnosti k hodnoteniu spoločenskej zodpovednosti


Hajnalka Németh
P.N.L. Elektro s.r.o.
externá konzultantka – manažérka

resumé
Zmeny v konkurenčnom prostredí vyžadujú zmenu pohľadu na spoločenskú zodpovednosť, výkonnosť a konkurencieschopnosť podnikov. Táto práca sa snaží podporiť proces sledovania (hodnotenia) výkonnosti podniku za kľúčové v živote každého podniku, keďže výkonnosť je prepojená aj so spoločenskou zodpovednosťou (ďalej len „CSR“), ako aj konkurencieschopnosťou. Zavedenie sledovania a hodnotenia výkonnosti podniku môže byť v súčasnej dobe nevyhnutné k zvýšeniu konkurencieschopnosti. Je tu potreba neustále sledovať a tým riadiť výkonnosť, pritom však vytvorená hodnota prostredníctvom spoločenskej zodpovednosti podniku vytvára priestor pre dosiahnutie konkurenčnej výhody. Vychádzajúc z toho, že hodnotenie a meranie CSR je v praxi problematické, predstaví sa metodologický rámec na hodnotenie CSR, ktorý vychádza z hodnotenia vyvážených ukazovateľov výkonnosti.

Úvod

Od výkonnosti k hodnoteniu spoločenskej zodpovednostiVýznam faktorov konkurencieschopnosti sa s časom mení. Konkurencieschopnosť sa odhaľuje pomocou rôznych ukazovateľov výkonnosti (ziskovosť, produktivita, efektívnosť a iné). Za posledných dvadsať rokov sme sa stali svedkami uplatnenia meracích systémov v organizáciách (Watts, McNair-Connelly, 2012). Keďže autorka pracuje v odvetví, ktoré ovplyvňuje všetky odvetvia a celú spoločnosť a zohráva dôležitú úlohu a pracuje s nákladmi v zdravotníckom zariadení, tak sa rozhodla, že preskúma modely sledovania a hodnotenia výkonnosti berúc do úvahy tento typ zariadenia. Dôvodom výberu problematiky bola aj skutočnosť, že zaznamenávame celosvetový trend, t.j. zdravotnícke zariadenia sa znovu zameriavajú na hodnotu pre pacientov (Mavlutova, Babauska, 2013), na kvalitu služieb, na výkonnosť.

V texte sa spomenie aj metóda, ktorá sa používa na meranie výkonnosti, najmä v zdravotníckych zariadeniach, a to Balanced Scorecard. Okrem toho, možno vidieť aj rastúci dôraz kladený na používanie nefinančných kritérií. V dnešnom konkurenčnom prostredí by bolo nevhodné použiť len finančné kritériá na hodnotenie a riadenie činností organizácií. V literatúre možno čoraz viac nájsť pokusy o vytvorenie systému merania výkonnosti obsahujúceho finančné ukazovatele, ktoré sú doplnené nefinančnými ukazovateľmi (Stříteská, Svoboda, 2012). Bolo by žiaduce uprednostniť pri meraní výkonnosti a hodnotení CSR kombináciu finančných a nefinančných ukazovateľov. Existujú metodologické rámce, ktoré integrujú túto kombináciu ukazovateľov.

Výkonnosť – Spoločenská zodpovednosť – Konkurencieschopnosť

Úspech podnikov bol tradične hodnotený použitím finančných ukazovateľov, ako je napríklad zisk a peňažná hodnota predaja. Finančná výkonnosť podniku sa môže použiť ako náhrada za jej konkurencieschopnosť (Akben-Selcuk, 2016) a meria sa pomocou finančných pomerov. Meranie výkonnosti metódami založenými na finančných ukazovateľov neodzrkadľujú presné náklady na procesy, produkty a zákazníkov.

Publikované boli už rôzne príspevky o meraní výkonnosti. Výkonnosť môže byť definovaná z rôznych hľadísk. Výkon zahŕňa nielen kvalitu, ale aj ďalšie faktory ako náklady na starostlivosť, prístup k starostlivosti a spokojnosť pacienta. Výkon je termín, ktorý sa čoraz viac spája s hodnotením výsledkov organizácie. Výkon teda možno chápať ako poskytovanie nákladovo efektívnych, vysoko kvalitných a dostupných služieb, ktoré zahŕňajú vstupy a výsledky, ktoré uspokoja zákazníka. V literatúre sa úspešný prístup riadenia výkonnosti skladá z nástroja (systému), ktorý zosúlaďuje všetky organizačné procesy s existujúcimi strategickými požiadavkami v rámci podniku (Kaplan, Norton, 1991). Neely a Adams (2003) identifikovali 4 základné procesy, ktoré podporujú vývoj a nasadenie systému merania výkonnosti (ktoré sú podobné PDCA cyklu, t.j. Plan – Do – Check – Act): Proces návrhu; Plánovanie a budovanie; Implementácia a operácie; Aktualizácia.

Súvislosť medzi spoločenskou zodpovednosťou a výkonnosťou podporujú rôzne výskumy, ako aj vplyv CSR na konkurencieschopnosť. Rôzne empirické štúdie môžu poskytnúť údaje o tom, že existuje významný vzťah medzi konkurenčnou výhodou a výkonnosťou organizácií. CSR zvyšuje zisky a zlepšuje výkonnosť firiem, ak umožňuje znížiť náklady na výrobu; rozlišovať produkty prostredníctvom mechanizmov cenovej diskriminácie, alebo inovovať z hľadiska manažérskych procesov, ako aj technologickej modernizácie. Empirické výsledky naznačujú aj to, že viaceré faktory zohrávajú úlohu pri formovaní finančnej výkonnosti podniku a tým aj konkurencieschopnosti (Ekben-Selcuk, 2016). Produktivita sa často označuje ako dobrý ukazovateľ dlhodobej konkurencieschopnosti podnikov. Porter (1990) už dávno definoval konkurencieschopnosť na úrovni podniku ako rast produktivity, ktorý sa odráža buď v nižších nákladoch, alebo v diferencovaných produktoch. Môže sa zdať, že sociálne a environmentálne zodpovedné podniky majú výhodu pri prijímaní motivovaných a kvalifikovaných zamestnancov, čo prináša vyššiu produktivitu práce (Newman a kol., 2016).

Ako sme už predtým naznačili (Németh, 2016), kvalita spoločenskej zodpovednosti podnikov je v podstatnej miere determinovaná výberom a spôsobom používania (kombinovania) jej jednotlivých oblastí (ekonomická, sociálna, environmentálna). Naďalej považujeme za žiaduce prepojiť jednotlivé oblasti spoločenskej zodpovednosti. Zastávame názor, že spoločenská zodpovednosť môže byť oveľa viac než cena alebo charitatívny akt – môže to byť zdrojom príležitostí, inovácií a konkurenčnej výhody (Porter, Kramer, 2002). Spoločnosti si už začali uvedomovať, že spoločenská zodpovednosť poskytuje konkurenčnú výhodu (Newman a kol., 2016).

Meranie výkonnosti podnikov

Názor na výkonnosť sa v priebehu rokov rozširoval. Riadenie výkonnosti je zakotvené u mnohých súkromných a verejných subjektov, a od polovice deväťdesiatych rokov 20. storočia bol zaujímavým bodom rôznych výskumov, ktoré dokonca venovali osobitnú pozornosť tejto problematike. V prvých štádiách vývoja bol dôraz kladený na meranie finančných a nefinančných ukazovateľov. Do roku 1950 sa vyskytoval výraz „efektívny“, pričom od roku 2000 sme mohli zaznamenať aj pojmy produktívne, flexibilné, trvalo udržateľné a pod. Je žiaduce sa zamerať na nové systémy riadenia, ktoré vyžadujú i nové metódy merania, sledovania a hodnotenia výkonnosti podnikov.

Dôležitým aspektom každého systému riadenia výkonnosti je skutočné meranie výkonu a neustále monitorovanie ukazovateľov relevantných pre systém riadenia výkonnosti podniku. Meranie chápeme ako proces od plánovania, cez poskytovanie údajov a hodnotenie s cieľom preskúmať prostredie, kde sa môže zmeniť daný proces, aby sa podal lepší výkon. Vedecká štúdia si však vyžaduje určitý model/metodologický rámec na sledovanie výkonnosti.

Od výkonnosti k hodnoteniu spoločenskej zodpovednosti

Existuje mnoho metód merania výkonnosti a konkurencieschopnosti. Medzi uplatnené metódy merania konkurencieschopnosti na rôznych úrovniach hospodárskej činnosti podnikov zaraďujeme: sledovanie produktivity (Dollar, Wolff, 1993); hodnotenie rovnovážneho výmenného kurzu (Barrell a kol., 2005); odhalenie komparatívnej výhody (Revealed Comparative Advantage – RCA), ako aj sledovanie trhového podielu (Balassa, 1965) a iné metódy, ktoré sa v praxi menej používajú.

Z koncepčných rámcov merania výkonnosti by sme mohli spomenúť nasledovné metódy/techniky: Balanced Scorecard, matica výkonnosti, výkonová pyramída, dotazník merania výkonnosti, teória obmedzení, výkonový hranol, EFQM.

Od výkonnosti k hodnoteniu spoločenskej zodpovednosti

Jedným z najznámejších koncepčných rámcov merania výkonnosti je vyvážená tabuľka výsledkov označená ako „Balanced Scorecard“ (ďalej len „BSC“), ktorú vyvinuli a propagovali Kaplan a Norton (1992). Účelom zostavenia BSC bolo vyváženie finančných a nefinančných ukazovateľov pri meraní výkonnosti podniku. BSC je dôležitý pre podniky poskytujúce služby, najmä pre zdravotnícky priemysel, pretože zdravotnícke zariadenia by mali vyrovnávať svoje aktivity so zdravím pacienta. Výhody metódy BSC pre zdravotnícke zariadenia vidieť v tom, že (Mavlutova, Babauska, 2013):

  • umožňuje plánovať a merať určité aspekty stratégie spoločnosti;
  • ako manažérsky systém podporuje riadenie organizácie pri vedúcich významných procesoch a zmenách, aby bola konkurencieschopnejšia na trhu;
  • zahŕňa nielen bežnú analýzu finančných ukazovateľov, ako napríklad aj merania z hľadiska perspektívy, ako sú vzťahy so zákazníkmi, inovácie a vzdelávanie a rast zamestnancov, ale aj merania v internom riadení procesov spoločnosti;
  • možno ho využiť na dosiahnutie výrazného zlepšenia v meniacej sa konkurencieschopnosti spoločnosti – môže pomôcť organizácii pridať hodnotu do procesov, prispieť k spokojnosti zákazníkov a umiestňovaniu produktov zlepšením celkovej výkonnosti podniku.

Od výkonnosti k hodnoteniu spoločenskej zodpovednosti

Ďalším nástrojom merania výkonnosti je „Matica merania výkonnosti“ od Keegana a kolektívu (1989) a je pozoruhodný tým, že spája nenákladové ukazovatele s nákladovými (Obrázok 1). Možno spomenúť aj „Performance Prism“ (výkonový hranol) od Neelyho a kolektívu (2001), ktorý je organizovaný okolo piatich prepojených perspektív výkonu: spokojnosti zainteresovaných strán; stratégie; procesov; možnosti (kvôli procesom); prínosov zainteresovaných strán. „Matica hodnotenia výkonnosti“ od Habera a Reichelu (2005) je ďalším nástrojom merania, ktorý berie do úvahy výkonnosť z objektívneho a subjektívneho hľadiska, pričom sa zameriava na dlhodobý a krátkodobý aspekt výkonnosti (Tabuľka 1). Chronológiu modelov riadenia výkonnosti vidieť v Tabuľke 2 a hodnotenie vybraných modelov sledovania výkonnosti sa uvádza v Tabuľke 3.

Od výkonnosti k hodnoteniu spoločenskej zodpovednosti

… viac sa dočítate v aktuálnom čísle časopisu.